Krásu a tajomno vidí tam, kde ich mnohí ani netušia. Entomológ RUDOLF GABZDIL (64) z Michaloviec sa pozorovaniu, dokumentovaniu a zbieraniu chrobákov venuje už polstoročie.
Nevšedná záľuba ho previedla po celom Slovensku a priviedla do rôznych končín sveta. Ako máloktorý entomológ sa môže pochváliť dvomi novými druhmi chrobákov pre svetovú vedu, ktoré na Slovensku objavil a nesú jeho meno.
Na konte má dve cestopisné knihy V krajine Sandokana (2000) a Tuniský kaleidoskop (2017) aj takmer dvesto článkov v odborných časopisoch.
V rozhovore sa dočítate:
- že mu chrobáky pripomínali modely autíčok,
- kde všade pozoroval chrobáky,
- čo treba pred cestou do prírody vedieť,
- že nový druh s jeho menom našiel náhodou,
- či sa dá na chrobákoch zbohatnúť,
- kam zmizli chrústy,
- ako ázijské lienky vytláčajú naše,
- čo spôsobujú klimatické zmeny,
- či aj u nás žijú jedovaté chrobáky.
Svet hmyzu je pre mnohých ľudí neviditeľný. Čím uchvátil vás?
Na deväťdesiat percent sa z hmyzu zameriavam na chrobáky. Ako malý chlapec som zbieral autíčka angličáky. Chrobáky majú pevnú chitínovú kostru, ich tvar a farby vo mne prebúdzali spomienky na zbierku, jednoducho mi pripomínali moje autíčka. Niektoré chrobáky sú rozmanito sfarbené, nádherne kovové, doslova ako šperky, iné sú chlpaté. Chrobáky môžete držať v ruke a cítiť ich pevnosť, nie sú ako motýľ či dážďovka.
Vždy som mal blízky vzťah k prírode. Chrobáky v škatuliach sú vlastne akousi zoologickou záhradou na malom priestore. Sú tam zastúpené chrobáky z celého sveta, ale nepotrebujeme veľký priestor. Keď sme robievali výstavy v Zemplínskom osvetovom stredisku a vystavovali sme povedzme stotisíc druhov hmyzu, stačili nám dve miestnosti. Jeden návštevník raz vopchal hlavu do dverí a opýtal sa: To je iba toto, co tu mace? Keby sme vystavovali levy, potrebovali by sme polovicu Michaloviec.
Keď mi otec doniesol od svojho známeho lesníka dve entomologické škatule s chrobákmi, uchvátilo ma to natoľko, že som sa im začal venovať. Bolo rozhodnuté. Entomológii sa venujem už polstoročie.
Skúsený entomológ objavil na Zemplíne vzácny druh hmyzu Čítajte Kde všade ste pozorovali a zbierali chrobáky?
Začínal som, samozrejme, v okolí bydliska. Vo Vihorlatských vrchoch mali rodičia chatu. Časom som postupoval na západ, moja manželka pochádza z Prievidze. Okruh môjho záujmu sa rozšíril na Strážovské vrchy, na Malú a Veľkú Fatru, na zvyšok Slovenska. Prešiel som celý Karpatský oblúk na našom území, na juhu všetky územia riek, ktoré hraničia s Maďarskom. Neskôr sme s priateľmi absolvovali expedície po Európe, boli sme aj v juhovýchodnej Ázii, južnej Amerike, Amazónii, v južnej a severnej Afrike.
Ľudia si myslia, že hmyz zbieram tak, že jednoducho idem, po ceste zbadám chrobáka a vezmem si ho. Je to mylná predstava. Každý chrobák má špecifický spôsob života. Niektoré nížinné druhy žijú na naviatych pieskoch, iné v púšti, ďalšie vo vysokých horských polohách. Každý chrobák má svoju živnú rastlinu alebo drevinu, v ktorej sa vyvíjajú larvy. Keď viem, že potrebujem roháča veľkého, nepôjdem do borovicového lesa, ale do dubového, lebo jeho larvy sa vyvíjajú v koreňových partiách tohto stromu. Bystrušku horskú budem hľadať v nadmorskej výške nad 1 800 metrov. Samotnému zberu predchádza štúdium odbornej literatúry, nielen „chrobačkárskej“, ale aj botaniky, geológie a podobne.
Chrobáky zbierate, lovíte, chytáte? Aké sloveso treba použiť?
Najlepšie je pozorujem. Dlhé roky spolupracujem s Chránenými krajinnými oblasťami Vihorlat, Latorica, Východné Karpaty. Na ministerstve životného prostredia si každých päť rokov obnovujem povolenie na entomologický prieskum. Chrobáky pozorujem, tie, ktoré nie sú chránené vyhláškou, môžem z prírody odobrať a vypreparovať ich na vedecké účely alebo do zbierky. Mnohí si myslia, že je to ktovieaký výnosný biznis.
Napríklad oblasť Remetských Hámrov bola od začiatku minulého storočia považovaná za entomologické eldorádo pre entomológov z celého bývalého Československa. Miestni sa živili prácou v lese a v železiarňach, na vedeckých pracovníkov sa pozerali s dešpektom, že sú to blázni. Ale aj s podozrením, že s nachytanými chrobákmi na pražských burzách obchodujú a bohatnú na tom.
Entomológ Rudolf Gabzdil: Obrnení rytieri hmyzieho sveta mi učarovali Čítajte Dá sa na chrobákoch zbohatnúť?
Pred rokmi so mnou jedna novinárka robila rozhovor. Zaujímalo ju, koľko stojí najdrahší chrobák na svete. Je to relatívne. Najväčší chrobák na svete je Titanus giganteus z Amazónie. V 17. a 18. storočí, keď sa do Európy začali dostávať prvé kusy, boháči čakali na lodiach dovozcov a kupovali ich od nich ešte počas plavby. Jeden titanus mal vtedy takú hodnotu ako vidiecke sídlo v Anglicku. Boli to iné časy.
Máloktorý entomológ sa môže pochváliť tým, že ním objavené nové druhy chrobákov nesú jeho meno. Vy máte na svojom konte dva takéto úlovky.
Niektoré druhy chrobákov sú endemické, teda žijú iba na určitom území. Len vo Vihorlate na našom území žije fuzáč červenokrký. Chrobáka, ktorý nesie moje meno, vrzúnik Morimus gabzdili, som objavil v okolí Veľkých Kapušian. Vzbudilo to vtedy veľké vášne, lebo ľudia mali problém pochopiť, že v dnešnej dobe sa ešte s týmto štvorcentimetrovým chrobákom, endemitom, nikto predtým nestretol.
Objaviť nový druh v strede Európy na území, ktoré je entomologickou veľmocou, je skutočná rarita. Našiel som ho náhodou, hneď na prvý pohľad som videl, že je to niečo nové. Rod morimus má 13 druhov, ani k jednému sa však nedal priradiť.
Oslovil som jedného z najväčších svetových znalcov na čeľaď fuzáčovité profesora Danilevského z Ruskej akadémie vied v Moskve. Poslal som mu materiál a po ročných vzájomných konzultáciách dospel k záveru, že ide o nový druh. Na to, aby to mohol tvrdiť, musel fyzicky porovnať môj exemplár s typovými exemplármi všetkých trinástich existujúcich druhov, ktoré sa nachádzajú v múzeách na rôznych miestach vo svete. Keďže má profesor skvelé renomé vo svete, poslali mu tie exempláre do Moskvy. Novému druhu sme museli dať vedecký názov, ktorého súčasťou je moje meno. Z viacerých variantov, ktoré obsahovali aj meno popisovateľa, miesto nálezu a rok, ruský vedec vybral už spomínaný vrzúnik Morimus gabzdili.
Druhý chrobák je Brachyta interrogationis gabzdili. Našiel som ho v Belianskych Tatrách. Objavil som u nás tiež niekoľko druhov, o ktorých doposiaľ neexistoval v našej krajine záznam. Ide napríklad o malú samotársku osu, ktorá je známa iba na Korzike a Sardínii. Našiel som ju pri chate v Klokočove.
Entomológ: Zbieranie chrobákov považovali za výsadu bohatých Čítajte Ako k nám zablúdila?
Niet sa čomu čudovať, keď sa u nás ráno zobudíte a nájdete auto zasypané saharským pieskom. Osa sa zo Stredomoria môže k nám dostať napríklad s vetrom. Keď tu má dobré podmienky a jej potomstvo neohrozuje zima, zdomácnie u nás a vytvorí kolónie.
Vplyvom klimatických zmien zrejme takéto južné druhy sa u nás budú objavovať čoraz častejšie, však?
Pred desiatimi až pätnástimi rokmi som v časopise Českej entomologickej spoločnosti pri akadémii vied publikoval článok o nový nálezoch na východe Slovenska, hovoril som o vplyve globálneho otepľovania. Oponent z Karlovej univerzity ma „pribrzdil“, že je predčasné o tom hovoriť a nemal by som to spomínať. Teraz sa už o tom hovorí všade a termín sa používa bežne.
Michalovský entomológ objavil vzácne chrobáky, niektoré nesú jeho meno Čítajte Jedným z príkladov takéhoto posunu z juh na sever sú napríklad bzdochy.
Presne tak. Niektoré druhy pochádzajú z Etiópie, sú škodcami hlavne na zelenine a stromoch. Dnes sa tovar vozí z celého sveta, chrobáky i hmyz všeobecne sa lietadlom dostane za pár hodín aj z veľkých diaľok, rozšíria sa v novom prostredí a robia veľkú neplechu.
Takým druhom je aj lienka východná. Vytláča naše červené lienky sedembodkové, ktorých bolo v našom detstve vidieť všade. Rozšírila sa z Číny do Ameriky, potom po celej Európe. Majú nespočetné množstvo farebných variácií. Živia sa voškami, koncom leta znehodnocujú ovocie i hrozno. Z bobúľ sa jednoducho nedajú odstrániť, tak sa najnovšie lisujú spolu s hroznom a vyrába sa tzv. lienkové víno.
Okrem lienok nám chýbajú aj chrústy. Voľakedy ich lietali milióny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
