ČIERNA NAD TISOU. Najväčší suchozemský prístav v strednej Európe. Takýto prívlastok má prekladisko na najvýchodnejšej železničnej stanici Slovenska.
V Čiernej nad Tisou dosahuje úctyhodné rozmery, zaberá plochu približne 10 kilometrov štvorcových, tvorí ho približne 160 kilometrov koľají a asi 500 výhybiek.
S budovaním prekladiska začali v roku 1946. Spoločne s ním rástlo i nové mesto.
Je východnou vstupnou bránou pre suroviny ťažkého priemyslu do Európy.
Slúži na presun nákladu zo širokorozchodnej na úzkorozchodnú železnicu. V minulosti ním prúdili najmä obilie a ropa.

Zápach druhej zmieňovanej komodity sa podľa miestnych doteraz šíri z kanalizácie. Konkrétne sa sťažovali na priestory pri prijímacej budove širokorozchodnej trate.
Obávali sa toho, že by mohli byť ohrozené spodné vody aj neďaleký zdroj pitnej vody.
O znečistení sa hovorilo už pred 30 rokmi
Vlani sa podnetom zaoberala Slovenská inšpekcia životného prostredia, na mieste ho prešetrila.
Korzár má k dispozícii výsledok zisťovania.
Ako v dokumente opísal Inšpektorát životného prostredia Košice, v areáli bývalého prečerpávacieho komplexu bolo už v roku 1986 zdokumentované znečistenie zemín.
Týkalo sa plochy asi 90-tisíc metrov štvorcových s predpokladanou akumuláciou približne 18-tisíc metrov kubických ropných látok.
„V oblasti rušňového depa bolo prieskumnými prácami v rokoch 2014-2015 zistené pretrvávanie znečistenia horninového prostredia a podzemnej vody ropnými látkami, hlavne v priestoroch pred halou opráv a naftového hospodárstva,“ píše sa v informácii o výsledku prešetrenia podnetu.
Podľa inšpekcie prieskumné práce ukázali, že k nazhromaždeniu ropných látok v zemine dochádza najmä pri intenzívnych zrážkach a topení snehu, keď sa na hladinu dostávajú podzemné vody.
Pripomenula, že už v roku 2015 ministerstvo životného prostredia poverilo ministerstvo dopravy, aby začalo s odstraňovaním environmentálnych záťaží.

Pri prečerpávaní ropy
Železnice Slovenskej republiky dlhodobo pracujú na tom, aby zabránili šíreniu znečisťujúcich látok do podzemných vôd.
Ako uviedol Denis Dymo z ich komunikačného odboru, environmentálna záťaž vznikla v prekládkovej stanici pri prečerpávaní ropných produktov z cisternových vozňov širokého rozchodu do vozňov normálneho rozchodu.
Prekládková stanica bola vybudovaná a prevádzkovaná od konca 40. rokov minulého storočia.
V roku 1947 sa na železničnom prekladisku priemerne denne prekladalo 3 500 ton tovaru.

Množstvo prekladaného tovaru za socializmu postupne rástlo, bolo nevyhnutné dobudovať ďalšie koľaje a prekládkové rampy.
Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske či iné špeciálne obchodné komodity.
„Bývalý prečerpávací komplex 24/24 je neprevádzkovaný od druhej polovice 90. rokov minulého storočia. Prečerpávanie ropných produktov sa vykonávalo najmä za bývalého režimu, a to približne od konca 40. rokov,“ vysvetlil Dymo.
Čerpanie podzemných vôd
Dymo pokračuje, že na ochrane podzemných vôd spolupracujú so štátnou vodnou správou.
Podľa neho boli prijaté opatrenia, ktoré majú zamedziť šíreniu znečisťujúcich látok do podzemných vôd do širokého okolia, predovšetkým k využívanému vodnému zdroju Boťany.
Ide o podzemné vrty, zdroje pitnej vody, ktoré sú asi kilometer od národnej prírodnej rezervácie Botiansky luh.
Dymo pokračuje, že opatrenia spočívajú najmä v prevádzkovaní environmentálnych stavieb a zariadení v meste.
„Pozostávajú z čerpania podzemných vôd z vrtov hydraulickej clony, zo sanačného čerpania znečistených podzemných vôd v priestore bývalého prečerpávacieho komplexu 24/24, merania hladín podzemných vôd, odberu a analýz vzoriek vôd a ďalších geologických a analytických výkonov.“

Externá odborná firma
Na prevádzku environmentálnych stavieb majú železnice zmluvu s právnickou osobou s požadovanou odbornou spôsobilosťou.
Štátna spoločnosť od roku 2013 spolupracuje s firmou HydroGEP, s. r. o.
Tá sa charakterizuje tým, že sa na celoslovenskej úrovni zaoberá komplexnými službami v sektoroch: hydrogeológie, životného prostredia, priemyselného čistenia znečistených plôch a kanalizácií a prevádzky čistiarní odpadových vôd.
V máji 2015 železnice uzavreli kontrakt, ktorého predmetom bolo čistenie sond, prečerpávacích šácht, začerpanie a skúška funkčnosti čerpacích vrtov pri sanácii podzemných vôd v Čiernej nad Tisou.
Rámcová zmluva o prevádzkovaní environmentálnych stavieb a zariadení zase platí od januára 2022 na 24 mesiacov, respektíve do vyčerpania maximálneho finančného objemu.
Tým je suma 411-tisíc eur.
VSŽ a ropovod Družba
Výstavba prekládkovej stanice sa začala v máji 1946 a už 15. apríla 1947 sa širokorozchodná trať vybudovaná na Slovensku spojila so širokorozchodnou na sovietskom území.
Týždeň nato dorazil do Čiernej nad Tisou prvý vlak zo ZSSR po širokom rozchode.
Okrem koľajísk a zariadení na prekládku v Čiernej nad Tisou postupne vybudovali objekty na údržbu rušňov, vozňov i mechanizmov.
V prvých rokoch fungovania prekladiska sa rátalo s tým, že z východnej strany hranice tam budú prúdiť suroviny predovšetkým pre ťažký a textilný priemysel.
Spočiatku bol však najintenzívnejším tovarový tok s obilím. Významnú úlohu zohralo prekladisko v roku 1947 pri prekládke obilia, keď Európu trápilo veľké sucho.
Typ prepravovaných komodít neskôr ovplyvnila výstavba Východoslovenských železiarní v Košiciach.
Dodnes tvorí až 90 percent prekladaného tovaru železná ruda. Zriedkavejšie sú uhlie, chemické výrobky, drevo či stavebné látky.
Prekládku železnej rudy roky zabezpečovali bagre a robotníci s lopatami.
Nahradili ich moderné rotačné výklopníky. Uvedené do prevádzky boli v rokoch 2010 a 2017, dobu prekládky skrátili až šesťnásobne.
Skladbu dovážaných komodít ovplyvnil tiež začiatok prevádzky ropovodu Družba.
Od roku 1963 sa v Čiernej nad Tisou prestali prekladať milióny ton ropy ročne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín