BORŠA. Keď pozeráte jeden z panoramatických filmov v kaštieli v Borši, na jednom zo záberov ho uvidíte v pôvodnej podobe vrátane vodnej priekopy, ktorá ho kedysi obklopovala.
Kaštieľ Rákócziovcov v Trebišovskom okrese má aj dnes okolo seba priekopu, avšak bez vody.
Národná kultúrna pamiatka je známa tým, že sa tam narodil František II. Rákóczi (1676 - 1735), sedmohradské knieža a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania.
Najbližším vodným zdrojom pri kaštieli je Boršianske jazero v neďalekom panskom lesíku.
Vodná plocha má rozlohu vyše 4 500 metrov štvorcových.
Vybudovaná bola na začiatku 19. storočia, pôvodne slúžila na hospodárske účely.
Nie je napojená na žiaden prítok, jej hladina tak závisí od zrážok.
Blízko jazera je rieka Bodrog, do ktorej ústia Boršiansky potok a Barský potok.
Spadne o 20 až 30 centimetrov
Jazero však vzhľadom na to, že leží v oblasti, ktorú trápia vysoké teploty a sucho, často v lete vysychá.
Okolie Trebišova je známe tým, že tam spadne málo zrážok, len 550 milimetrov ročne.
Patrí do najteplejšej oblasti Východoslovenskej nížiny. Priemerne tam býva 50 a viac letných dní.
Pri veľkých horúčavách klesne hladina jazera mesačne o 20 až 30 centimetrov.
„Pracujem tu tretí rok. Odvtedy bolo jazero dvakrát naplnené, keďže sa takmer úplne vysušilo,“ ozrejmuje vedúci správy kaštieľa Norbert Ádám.
Aj Slovenský vodohospodársky podnik sleduje, ako táto nížinná oblasť vysychá.
Jeho hovorca Marián Bocák konštatuje, že po minulé teplé a suché obdobia bol pozorovaný pokles povrchovej vody najme v terénnych depresiách a mŕtvych ramenách, z ktorých poniektoré úplne vyschli.
Tisíce kubíkov vody
Vodohospodári v spolupráci s ochranármi čerpali vodu z dostupných vodných zdrojov.
"Jednalo sa o jednodňové tzv. cvičenie, v rámci ktorého sme povinní preskúšať hydrostanicu, ktorá slúži nielen na protipovodňovú ochranu, ale aj na využitie vo verejnom záujme, keďže sa jedná o vzácny biotop vyššieho stupňa ochrany, nachádzajúci sa navyše v atraktívnom prostredí, " ozrejmil Bocák.
Prvý raz dopĺňali vodu koncom marca do výšky asi 50 centimetrov vody v objeme približne 2400 metrov kubických.
Jazeru pomohli aj v júli, kedy do neho prečerpali asi 1100 kubíkov vody, čím zdvihli hladinu jazierka o asi 25 centimetrov.
Krajinárka Martina Lukáňová zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Latorica taktiež potvrdila, že jazero v minulých rokoch pravidelne vysychalo.
„Nakoľko je jazero izolované od iných zdrojov vody, okrem atmosferických zrážok, je pochopiteľné, že ak obec chcela, aby tam bola voda, tak museli hľadať alternatívne zdroje.“
Napúšťanie vody z Bodrogu cez hrádzu, prípadne z Boršianskeho potoka, nepovažuje odborníčka za trvaloudržateľné.
Jednak pre vysoké náklady a tiež fakt, že napríklad Boršiansky potok je v čase nízkych zrážok takmer vyschnutý.
Kedysi bolo vody v jazere podstatne viac. Ádám hovorí, že najmä starší Boršania mu spomínajú, ako sa tam v zime korčuľovalo.
Turistická dominanta
Nízku hladinu a vysychanie jazera by chcela riešiť Nezisková organizácia II. Rákóczi Ferenc.
Tá spravuje tak kaštieľ, ako aj priľahlé pozemky, panský lesík a jazero. Získala ju prenájmom na 35 rokov od obce, ktorá je ich vlastníkom.
Neziskovku založila samospráva s Nadáciou Lászlóa Telekiho, ktorá riadila obnovu pamiatky.
Kaštieľ otvorili v júni 2021 po približne trojročnej veľkej rekonštrukcii.
Na jej začiatku bola zničená historická nehnuteľnosť, dnes je to jedna z turistických dominánt okresu.
Oprava schátranej budovy sa začala v roku 2018. Stála zhruba 8,7 milióna eur.
Túto sumu uhradilo Maďarsko, slovenská strana prispela asi 16-tisíc eurami.
Po troch rokoch opráv otvorili kaštieľ, kde sa narodil Rákoci Čítajte Snaha o uchovanie
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
