PTRUKŠA. Keď Gabriela Hrazdilová odišla z Košíc do Ptrukše v okrese Michalovce, mala 29 rokov. V Košiciach spolu s partnerom pracovali v neziskovej organizácii, venovali sa záchrane psov.
Mnohé, ktorí sa k nej dostávali do opatery v zlom stave, boli práve z okolia Ptrukše.
V Košiciach však nemali úplne ideálny priestor na zotavovanie. Chceli preto útulok presunúť niekam na miesto, kde budú mať psíky viac pokoja.
O Ptrukši, obci na hranici s Ukrajinou, Gabriela nikdy predtým nepočula.
Keď sa s partnerom rozhodovali, ako sa ich združenie bude volať, nazvali ho Na konci sveta.
„Pretože ďalej už nedôjdete, sú tam už hranice s Ukrajinou. Nie je to však deprimujúci koniec sveta, ale naozaj pokojný,“ hovorí Košičanka.
Z Bratislavy sa presťahovali do Budimíra: Východniari žijú rozumnejšie Čítajte Neplánovali ísť až tak ďaleko
Aj keď pár už dlho vedel, že chce z Košíc odísť, toto konkrétne rozhodnutie trvalo sotva dva týždne.
„Bolo to veľmi veľké rozhodnutie, ale ani na moment som ho neoľutovala.“
Gabriele to počuť aj v hlase. Keď hovorí po štyroch rokoch života strávených v Ptrukši, cítiť z nej nadšenie a spokojnosť.
Priznáva, že už mala dosť mestského života.
Pôvodne síce neplánovali ísť až tak ďaleko. Hľadali samotu a realitný maklér im povedal, že kdekoľvek, kam dotiahnu elektrinu a vodu, budú mať do piatich rokov susedov.
„Povedal, že toto je skôr miesto, odkiaľ ľudia odchádzajú, tak sme išli tam.“
Navyše dostali ponuku na pozemok do bezplatného prenájmu za to, že tam budú vykonávať svoju činnosť, teda starať sa o týrané zvieratá.
Stres okamžite opadol
Prvý rok v Ptrukši bol ťažký, keďže tam pár odišiel bez akéhokoľvek plánovania o tom, kde budú bývať.
Najprv prespávali niekoľko mesiacov v unimobunke, ktorá bola na pozemku, no bez vody či elektriny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
