MICHALOVCE. Prales v okolí Morského oka, tretieho najväčšieho slovenského prírodného jazera, je jedným z najľahšie dostupných starých lesov na Slovensku.
Prírodná rezervácia (PR) Vihorlatský prales na rozhraní okresov Humenné, Snina, Michalovce a Sobrance, jeden z piatich slovenských komponentov zapísaných v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO ako Staré bukové lesy a bukové lesy Karpát a iných regiónov Európy, je rozsiahly komplex bučín tiahnuci sa pozdĺž oblúka hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov až po masív Nežabca.
Pohorie kontrastov
Ako uviedla riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat Zuzana Argalášová, územie je bohaté na mnoho prírodných zvláštností.
„Toto pohorie je pohorím kontrastov, zaujímavých rezervácií s vzácnou kvetenou a živočíšstvom, jazier, skalných útvarov, rašelinísk a mnohých ďalších prírodných zvláštností," povedala.
Bukové lesy rezervácie sú podľa Argalášovej charakteristické nízkym zastúpením smreka i jedle. Tieto dreviny sa prirodzene vyskytujú len na lokalite Jedlinka.
Perla Vihorlatu konkuruje tatranským plesám. Za boom môže grófka z New Yorku Čítajte Bučiny majú vzácnych obyvateľov
Na území sú prevažne rovnorodé bučiny pralesovitého charakteru s prímesou javora horského, jaseňa štíhleho a bresta horského.
„Pri mapovaní pralesov bol pri buku v okolí Morského oka nameraný najhrubší obvod kmeňa 357 centimetrov, pri javore horskom 293 centimetrov," doplnila.
Bučiny zároveň poskytujú domov živočíchom európskeho významu - fúzačovi alpskému, vlkovi dravému, medveďovi hnedému, rysovi ostrovidovi, salamandre škvrnitej či slizniakovi karpatskému.
Náučnými chodníkmi prejdú desaťtisíce ľudí
Celková rozloha územia svetového významu je 2160,544 hektára, časť leží vo vojenskom obvode Valaškovce, čo je dôvod, prečo nie je verejnosti prístupná.
„Zvyšná časť územia je veľmi dobre prístupná prostredníctvom siete náučných a turistických chodníkov, ktoré sú vzájomne dobre prepojené," ozrejmila Argalášová.
Najnavštevovanejším je náučný chodník Morské oko – Sninský kameň – Sninské rybníky.
Vlani Morské oko navštívilo takmer 65-tisíc ľudí.
„Na chodníku je možnosť vidieť krásne ukážky bučín s pralesovitým charakterom a zároveň ukážky toho, ako je umožnené prirodzeným spoločenstvám na tomto území vyvíjať sa bez zásahu," podotkla ochranárka s tým, že ľahkú dostupnosť oblasti umožňuje prístup autom až na parkovisko pod Morským okom.
Zaujímavým je podľa Argalášovej aj náučný chodník Vihorlatskými bučinami začínajúci sa v Porube pod Vihorlatom v Michalovskom okrese a končiaci sa na sedle Tri table.
„Je tu možné kochať sa, ako bez ľudských zásahov prebieha nekonečný prírodný cyklus, keď staré stromy uvoľňujú miesto novým a tie okamžite vyrastajú na vhodnom mieste," uzavrela.
Hromadnú pripomienku pre Morské oko podpísalo vyše 60-tisíc ľudí Čítajte Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo
Pri príležitosti tohtoročného 50. výročia Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a 30. výročia zapísania prvých slovenských pamiatok do zoznamu svetového dedičstva na Morskom oku každú stredu a piatok premietajú filmy Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Karpaty – ukryté bohatstvo.
Slovenská časť komplexu Starých bukových lesov a pralesov Karpát a iných regiónov Európy s celkovou rozlohou jadrovej zóny približne 4450 hektárov sa nachádza na území Národného parku Poloniny a CHKO Vihorlat.
Okrem Vihorlatu ju tvorí Havešová, Stužica – Bukovské vrchy, Udava a Rožok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
