SOBRANCE. Šesť budov, z toho jedna rozostavaná, pozemky pod nimi, pramene s minerálnou vodou, hydrogeologický vrt, spolu na 7 089 metroch štvorcových.
To bolo predmetom kúpy Košického samosprávneho kraja (KSK), ktorý chce oživiť tradíciu zaniknutých Sobraneckých kúpeľov.
Schátraný komplex kúpila župa za 769-tisíc eur od firmy v likvidácii Trade City, a. s., so sídlom v Trebišove.
Kraj teraz musí podniknúť ďalšie kroky, aby reálne dosiahol znovuoživenie komplexu.
Kúpou totiž nezískal celý areál, nepatrí mu v ňom väčšina pozemkov klasifikovaných ako lesné.
Asi 40 hektárov
Keďže ide o štátne parcely, župa sa musí dohodnúť so Štátnymi lesmi Slovenskej republiky.
Štátne lesy pre Korzár potvrdili, že ide o výmeru asi 40 hektárov.
„K obnove kúpeľnej činnosti a prevádzkovaniu kúpeľov akoukoľvek osobou alebo subjektom je potrebný prístup k stavbám a určitému okoliu stavieb (manipulačná plocha) z pozemkov, ktoré sú v správe štátneho podniku,“ vysvetľuje hovorkyňa lesov Martina Debnárová.
Pokračuje, že najprv musia byť pozemky vyňaté z funkcie lesa a potom možno s krajom uzatvoriť nájomnú zmluvu.

„Predpokladáme minimálnu výmeru trvalého vyňatia v rozsahu 8 200 metrov štvorcových. Do úvahy pripadá možnosť prenájmu časti lesných porastov (okolie stavieb po cestu III/3799, čo je cca 20 hektárov) alebo možnosť prenájmu celého komplexu (40 hektárov).“
Debnárová dodala, že na jar by sa mali uskutočniť prvé rokovania medzi Lesmi, krajom a mestom.
Šanca pre investora
Trnka pre Korzár vysvetľuje, že sú dve verzie riešenia vzťahu k parcelám.
Prvou je dlhodobý prenájom, pričom predseda KSK hovorí o dobe aspoň 50 rokov.
Za ideálne však považuje, ak by kraj mohol pozemky odkúpiť.
Koľko by to malo stáť, je podľa Trnku predčasné hovoriť, pretože cenu určí znalec tak, ako to zákon prikazuje.
Vraví, že ak kraj pozemky získa do svojho vlastníctva, jednoduchšie nájde súkromného partnera.

Župa tým chce vytvoriť živnú pôdu pre privátneho investora, ktorý by zainvestoval do obnovy kúpeľného areálu.
Podľa Trnku je verejno-súkromné partnerstvo forma, akú využívajú i v Rakúsku.
„Pravdepodobne vytvoríme spoločnosť s ručením obmedzeným alebo iný krajský subjekt, do ktorého vložíme majetok. Zároveň necháme vypracovať eurofondové projekty. Začneme tiež hľadať súkromného investora, ktorý do tejto spoločnosti vstúpi so svojím kapitálom a zainvestuje do obnovy kúpeľov. Ako menšinový podielnik môžeme stále zasiahnuť, aby sa zrealizovalo to, čo chceme,“ tvrdí župan.
Neskôr možno aj predaj
Rovnaký postup platí pre ďalší zanedbaný komplex, ktorý kraj kúpil v Turzove.
Župan pripúšťa možnosť, že ak sa všetko uskutoční podľa plánov, kraj môže predať menšinový podiel súkromnému partnerovi, ale až po rekonštrukcii kúpeľov.
Župa sa musí pri oboch areáloch vysporiadať s tým, že nemajú štatút kúpeľných miest, čo prakticky znamená, že neprevádzkujú liečivé kúpele ani kúpeľné liečebne.

Proces schvaľovania prináleží špeciálnej komisii ministerstva zdravotníctva.
Otáznik visí nad súčasnými budovami Sobraneckých kúpeľov, ktoré chátrajú takmer dve desaťročia.
Už v roku 2014 jeden z predošlých majiteľov zo Spoločnosti Kúpele Sobrance, s. r. o., Andrej Šimkulič potvrdil ich zlý stav.
„To sú budovy, ktoré sa môžu akurát tak sanovať. Statik povedal, že to je úplne zbytočná investícia,“ uviedol vtedy pre médiá.
Trnka: Hodnotou je meno a pramene
Župan reaguje, že tak ako pri Turzovských kúpeľoch, aj v Sobranciach nehnuteľnosti posúdi statik.
„Neviem to teraz vyhodnotiť, ak by sa aj mali zbúrať a postaviť nové, chceme, aby pôvodná architektúra ostala zachovaná.“
Na otázku, čo vlastne kraj kúpil, keďže súčasťou zmluvy nie sú pozemky v areáli a budúcnosť nehnuteľností je neistá, Trnka odpovedal, že najväčšou hodnotou je meno kúpeľov a minerálne pramene.

„Dopyt klientov a ich nábeh bude oveľa rýchlejší, ako by sme stavali na inom pozemku. Opäť by sme museli hĺbiť minerálne pramene, možno by sme na nich natrafili, možno nie. Stále môže niekto povedať, že areál takú hodnotu nemá alebo je vyššia. Jedna vec je trhová cena, druhá znalecká. V zásade si myslím, že sme kúpili dobre.“
Župan vraví, že podľa vyjadrenia likvidátora, ak by neprišla pandémia, tak by za ten istý areál pýtal 1,3 milióna eur.
Verejno-privátny pokus už raz nevyšiel
Sobranecký areál kedysi patril Nemocnici v Sobranciach. V roku 2003 ho bezplatným prevodom od Fondu národného majetku získalo mesto. Podmienkou bolo, aby ostal zachovaný zdravotnícky účel areálu.
Sobraneckí poslanci neskôr rozhodli o vytvorení akciovej spoločnosti. Mesto do nej vložilo kúpeľné nehnuteľnosti s tvrdením, že bude pri každom rozhodovaní o ich osude.
O súkromnom spolumajiteľovi kúpeľov rozhodli poslanci, odborná verejnosť a pracovníci kúpeľov. Z užšieho výberu troch adeptov napokon vybrali Východoslovenskú kúpeľnú a liečebnú spoločnosť, a. s., z Košíc.
Mestu ostal v novej spoločnosti 34-percentný rozhodovací balík. Ani ten však nepomohol v čase, keď zamestnancom kúpeľov nechodili výplaty a neboli riadne uzavreté zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami, čo reálne ohrozilo existenciu a chod kúpeľov.
Bez zmlúv totiž nebolo ani poistencov a kúpele tak prišli o príjmy.
Vtedajší primátor Štefan Staško, dnes nezávislý krajský poslanec, pre Korzár v roku 2004 potvrdil, že komunikácia s konateľmi je dosť zložitá. „Mesto urobilo všetko, čo sa dalo, žiaľ, oni svoje sľuby nedodržali.“
Rozdelené Sobrance
Počas leta 2004 dokonca mesto kúpilo ďalších 32 percent akcií od majoritného akcionára a získalo tak rozhodovací balík 66 percent. Zvyšných 34 percent odkúpili tri fyzické osoby.
V auguste 2005 bol na majetok Východoslovenskej kúpeľnej a liečebnej spoločnosti vyhlásený konkurz, a to vrátane Sobraneckých kúpeľov. Mesto sa tak už nikdy nedovolalo svojich práv.

Komplex neskôr získala už spomínaná spoločnosť Trade City, ktorá je od roku 2016 v likvidácii.
Pokus zachrániť Sobranecké kúpele cez verejno-súkromný obchodný vzťah v minulosti nevyšiel, čo ale podľa Trnku neznamená, že sa to stane aj teraz.
„V určitom momente sme si povedali, že sa nebudeme starať o to, čo bolo, lebo to nevyriešime. Ľudia sú kvôli tomu v Sobranciach rozdelení.“
Predseda KSK odhaduje, že projekt oboch nedávno nadobudnutých župných kúpeľov je určite na ďalších dva až päť rokov. Môže to prakticky znamenať, že to presiahne jedno celé ďalšie volebné obdobie.
„Je to beh na dlhé trate, ale kratšie do nejde, tak je nastavená legislatíva. Zrejme to bude aj jeden z bodov predvolebných diskusií, ale svoj postup budem obhajovať.“
Mesto z projektu okreše
Oživiť tradíciu kúpeľníctva v Sobraneckých kúpeľoch chcelo ešte donedávna mesto Sobrance. Chcelo stavať nový komplex na zelenej lúke neďaleko pôvodného areálu.
Jeho projekt za 17 miliónov eur bol ešte vlani v zisťovacom konaní posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Sobranecký primátor Pavel Džurina (nezávislý) hovorí, že od zámeru už upustili, keďže kraj získal pôvodné kúpele.
Sobranciam na štúdiu realizovateľnosti v roku 2016 prispela bývalá vláda na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer) počas výjazdového rokovania v Sobranciach. Mesto dostalo 30-tisíc eur.
„Máme spracovaný projekt, ale už sa ho v celkovom rozsahu nechystáme robiť. Určite teda nebudeme stavať plánovaný nový liečebný pavilón. Realizovať chceme mimoliečebnú časť zámeru a tou je oddychová zóna: parky, detské ihriská, amfiteáter a vyhliadková zóna.“
Džurina vraví, že by tento oddychový areál chceli po dohode s KSK prepojiť s kúpeľnou časťou.
Primátor vraví, že je dobré, keď kraj kúpele kúpil. Verí, že sa župe zámer podarí uskutočniť, aj keď „nebude to jednoduché, lebo problémov je tam dosť veľa“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín