LEKÁROVCE. Sto kilometrov bez dvoch. Taká dlhá je hranica Slovenska s Ukrajinou. Je najkratšia z piatich, ktoré ohraničujú náš štát.
Rozhodne však patrí k tým, kde sa toho dialo a stále deje najviac. Aspoň čo sa týka života miestnych ľudí, pašeráctva a prevádzačstva.
Je to prirodzený dôsledok, pretože slovensko-ukrajinská hranica je zároveň najvýchodnejšou v schengenskom priestore.
A tento priestor pravidelne zapĺňajú správy o tom, ako sa na slovenské územie pokúsili pašeráci previezť čierny tovar alebo rovno migrantov.
Východná hranica je tiež plná príbehov rôznych ľudí, ktorí sa museli naučiť žiť v najvýchodnejšej časti našej krajiny. Tá aj v minulosti patrila k ťažko skúšaným územiam.
Obec nie je náhodným výberom
Ako sa žije na štátnej hranici, aká je história prihraničného regiónu, ako na tomto území roky funguje pašovanie a prevádzanie. To všetko má dokumentovať Múzeum na čiare, ktoré vzniká v Lekárovciach v Sobraneckom okrese.
Na východnej hranici spadol ukrajinský vrtuľník. Sedem ľudí zomrelo Čítajte Výber tejto dedinky pre expozíciu nie je náhodný. Leží totiž priamo na slovensko-ukrajinskej hranici.
Obec v minulosti slúžila ako prechod medzi bývalou Československou socialistickou republikou (ČSSR) a Sovietskym zväzom, kedy cez jej funkčnú hranicu v roku 1968 prišli okupačné vojská.
V extraviláne dediny dodnes existuje brána, cez ktorú išli sovietske tanky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
