TURZOV, SOBRANCE. Dva dni pred Vianocami zverejnil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka (nezávislý) informáciu, že podpísal zmluvu na kúpu Sobraneckých kúpeľov.
„Predčasný vianočný darček si nerozbaľujú len Sobrančania, ale všetci východniari. Dávame tomuto vzácnemu areálu druhú šancu,“ tvrdil v statuse na sociálnej sieti.
Získanie tohto areálu stálo rozpočet košickej župy 769-tisíc eur.
Schátraný komplex kúpila od firmy v likvidácii Trade City, a. s., so sídlom v Trebišove.

Pre kraj je to v poradí druhá podobná investícia. Na jar 2021 pribudli do jeho majetku zanedbané Turzovské kúpele pri Gelnici. Za tie zaplatil ďalšej súkromnej spoločnosti Sanpo, s. r. o., so sídlom v Malej Tŕni 346-tisíc eur.
Kraj pritom kúpil majetok, ktorý kedysi vlastnil a bol predaný za 170-tisíc eur za bývalého župana Zdenka Trebuľu (Smer).
Žiadna stratégia
Trnka prezentuje, že chce obom kedysi vychýreným areálom vrátiť zašlú slávu.
Zatiaľ nepredstavil konkrétny plán, ako by k tomu malo dôjsť.
Už pri Turzovských kúpeľoch župan avizoval, že ich síce kraj kupuje, ale nebude ich prevádzkovať, chce len podporiť vznik služieb.
Ako s areálmi naloží, má ukázať štúdia rozvoja areálov. Po nich by mala nasledovať architektonická súťaž exteriéru a interiéru objektov, projekt pre stavebné povolenie.
Tento postup župy, že kupuje niečo, na čo nemá biznis plán, kritizoval nezávislý krajský poslanec Ladislav Rovinský. V októbri interpeloval Trnku, či kraj disponuje stratégiou rozvoja kúpeľníctva.

Župan mu odpísal, že žiadna podobná stratégia neexistuje.
„Košický samosprávny kraj doteraz neinicioval tvorbu strategického dokumentu zameraného na rozvoj kúpeľníctva... Príčinou bol nízky počet aktívnych kúpeľných miest v kraji.“
Predseda v odpovedi pokračoval, že doteraz evidujú len jedny aktívne kúpele a to klimatické kúpele Štós.
„Dôvodom je, že Turzovské aj Sobranecké kúpele k dnešnému dňu nemajú štatút kúpeľov,“ vysvetlil Trnka Rovinskému.
Pri vydávaní štatútov neboli
Z vyjadrenia ministerstva zdravotníctva, ktorého súčasťou je aj štátna kúpeľná komisia vydávajúca povolenia na kúpele, vyplýva, že sobranecký i turzovský areál v skutočnosti oficiálne kúpeľmi nie sú, aj keď ich tak v minulosti verejnosť vnímala.
„Sobrance a Turzov nemajú uznaný štatút kúpeľných miest z dôvodu, že v rokoch, keď sa vydávali štatúty kúpeľných miest, Sobrance ani Turzov neprevádzkovali a ani v súčasnosti neprevádzkujú prírodné liečivé kúpele ani kúpeľné liečebne,“ ozrejmuje hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Župa v materiáli prezentovanom krajským poslancom ešte pred schvaľovaním kúpy Sobraneckých kúpeľov priznala, že „liečivé účinky minerálnej vody sú síce historicky overené, ale oficiálne neboli stanovené medicínske indikácie“.
„Samotná minerálna voda podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky je prírodná, silne mineralizovaná, chlóridová, sódna, sulfánová voda so zvýšeným obsahom fluóru, slabo kyslá, izotonická, studená (až vlažná),“ charakterizoval kraj vlastnosti minerálnej vody.
Musia prísť s návrhom
Kúpeľný štatút pre oba komplexy môže kraj získať od kúpeľnej komisie rezortu zdravotníctva.
„Obec predkladá návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu, na území ktorého sa nachádzajú prírodné liečebné kúpele alebo kúpeľné liečebne,“ vysvetľuje Eliášová.
Pokračuje, že vlastník, v tomto prípade kraj, požiada komisiu o uznanie prírodnej liečivej vody alebo o uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie.
Musí tiež požiadať o vydanie povolenia využívať zdroj a o povolenie na prevádzkovanie kúpeľov.
Možný problém
Ako jedno z rizík budúcej koncepcie Sobraneckých kúpeľov kraj pripustil, že kúpeľná komisia nemusí schváliť ochorenia, ktoré sa tam môžu liečiť a hradia ich poisťovne.

Dodal, že je nutné vypracovať projekt geologických prác potrebných na overenie súčasného stavu existujúcich zdrojov minerálnych vôd v areáli a požiadať o povolenie na využívanie prírodného liečivého zdroja.
Pri Turzove je situácia iná. Nie je tam žiaden zdroj minerálnej vody, skôr môže byť liečivé lesné prostredie a tamojší vzduch. Naznačuje to jeho história.
Bohatá minulosť
Jazero Turzov patrilo za Rakúsko-Uhorska medzi top kúpeľné strediská. Schádzala sa tam šľachtická smotánka i bežný ľud, k jazeru cestovali aj hostia z Budapešti.
V okolí jazera boli kedysi ubytovacie vily, kúpeľný dom a reštaurácia. Väčšina z nich bola postavená koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Liečili sa tam choroby horných a dolných dýchacích ciest a nervové ochorenia. V 20. storočí tam napríklad sídlil pioniersky tábor i liečebňa.

Obdobnú povesť ako Turzov mali kedysi bývalé kúpele neďaleko Sobraniec. Vodu vyvierajúcu v areáli fľaškovali a rozvážali po celej monarchii už počas Uhorska.
Kúpeľný areál tvorí niekoľkohektárový pozemok, na ňom sú roztrúsené zdevastované budovy.
Najmä v 19. storočí boli kúpele mimoriadne vyhľadávané. Chodievali tam majetní ľudia z Moldavska, Poľska, Ruska a z celého Uhorska.
Sobranecké kúpele mali charakter letných kúpeľov, boli v prevádzke od mája do septembra. Za prvej republiky ich novinári pomenovali slovenskými Karlovými Varmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín