STREDA NAD BODROGOM. Jediný pôvodný druh korytnačky, ktorý žije na Slovensku, je korytnačka močiarna (Emys orbicularis).
Patrí medzi kriticky ohrozené chránené živočíchy a jej najvýznamnejšia reprodukčná lokalita je Národná prírodná rezervácia (NPR) Tajba pri Strede nad Bodrogom v okrese Trebišov.
Presné počty nie sú známe
Prírodná rezervácia v oblasti mŕtveho ramena Bodrogu je veľká 27 hektárov a platí pre ňu štvrtý stupeň ochrany prírody.
Presné údaje o počte korytnačiek nie sú známe.
Domov vzácnych korytnačiek v rezervácii Tajba vysychá Čítajte „V súčasnosti je populácia negatívne ovplyvnená predovšetkým nepriaznivými klimatickými podmienkami v oblasti Východoslovenskej nížiny,“ uviedla riaditeľka Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Latorica Kristína Voralová.
Základný výskum o korytnačkách sa realizuje v spolupráci s občianskym združením Fauna Carpatica.
Odhady združenia spred 10 – 15 rokov hovorili o 100 až 150 dospelých jedincoch v oblasti.
„Podobné čísla odhadujeme aj v súčasnosti a zatiaľ sa zdá, že korytnačky viac-menej úspešne až zázračne prekonali nepriaznivé obdobia, keď Tajba úplne vyschla. Nápadná je však absencia mladých jedincov vo veku jeden až šesť rokov,“ skonštatoval člen združenia Peter Havaš.
Padol u nás svetový rekord
Korytnačky podľa neho najviac ohrozuje degradácia biotopu − jeho vysychanie a zazemňovanie.
V prípade miest, kde samice kladú vajcia a ktoré nie sú súčasťou rezervácie, vidí ohrozenie v ich devastácii neriadenou či nepremyslenou lesohospodárskou a poľnohospodárskou činnosťou.
Znášky vajec tiež ohrozujú predátori, ako sú líšky, jazvece alebo diviaky.
Obdobie kladenia vajec zásadným spôsobom ovplyvňuje počasie.
„Spravidla sa začína okolo 20. mája v prvej vlne a končí okolo 25. júna v druhej vlne. Samice kladú vajcia do hniezdnej jamky vyhrabanej v piesčitej pôde, a je ich priemerne 13. Zaujímavosťou je, že najvyšší zaznamenaný počet u nás bol 25, čo je svetový rekord pre tento druh. Malé korytnačky sa liahnu asi po troch mesiacoch, ale hniezdnu jamku opúšťajú až na prelome apríla a mája ďalšieho roku,“ priblížil Havaš.
V literatúre sa uvádza, že korytnačky močiarne sa môžu dožiť až 120 rokov, v slovenskej lokalite majú zdokumentovaného jedinca, ktorý vlani dosiahol vek asi 40 rokov.
Keďže tieto opancierované plazy sa môžu pohybovať aj po dopravných komunikáciách, motoristov v oblasti Stredy nad Bodrogom na to upozorňuje raritná dopravná značka „Pozor korytnačky“.
Boj proti vysychaniu
Riaditeľka Správy CHKO Latorica poukazuje na to, že vplyvom nepriaznivých klimatických podmienok a niekoľkoročného deficitu zrážok došlo k výraznému poklesu spodných vôd v oblasti celej Východoslovenskej nížiny.
Zrážková voda sa tak v NPR Tajba udrží len krátky čas a rýchlo vsakuje do pôdy.
„Tým dochádza k vysychaniu lokality, čo spôsobuje degradáciu biotopu druhu, migráciu korytnačiek na nevhodné lokality, narúšanie reprodukcie, a tým oslabovanie populácie, ktorá tu predstavuje najsilnejšiu populáciu korytnačiek močiarnych na Slovensku,“ konštatovala Voralová.
Pomôcť situácii má jednorazové zavodnenie dohodnuté na jeseň v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP).
Obnova vodného režimu s dopĺňaním vody do rezervácie je zároveň súčasťou širšieho projektu IP LIFE Natura 2000.
Ide o výstavbu prívodnej infraštruktúry a budovanie kanálu na prívod vody do mŕtveho ramena Bodrogu - Tajby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
