Michalovčan Branko Kozma (29) má bakalársky titul z politológie v Košiciach. Pôsobil na stážach v Splite, v Reykjavíku a v Lisabone. Precestoval 46 krajín, žil v siedmich z nich. V súčasnosti je usadený v austrálskom Melbourne, kde pracuje pre jeden z veľkých amerických korporátov. V rozhovore nám porozprával nielen o tom, prečo sa mu dobre žije na opačnej pologuli, ale aj o tom, ako táto krajina zvláda pandémiu či očkovanie.
Detstvo ste prežili v Michalovciach. Ako si na to spomínate?
- Na detstvo si spomínam s láskou, bolo skvelé. Domov sa vraciam veľmi rád, je to pre mňa oddych. Momentálne mám obdobie, že by som šiel domov hneď zajtra, keby sa dalo (smiech). Vždy, keď sa vraciam domov na východ, cítim nostalgiu. Bývam blízko základnej školy, ktorú som navštevoval a vždy si na to obdobie rád pospomínam. Do dnešného dňa som v kontakte s niekoľkými spolužiakmi z michalovského osemročného gymnázia, ktorí takisto žijú v zahraničí.
Máte po príchode do Michaloviec pocit, že sa tam niečo mení, vyvíja, buduje?
- To je veľmi dobrá otázka. Keď mám byť úprimný, väčšinou nemám čas obzerať sa okolo seba, pretože trvá dlho, kým ponavštevujem všetkých v rodine. Novinky o tom, čo nové sa otvorilo či postavilo sa teda väčšinou dozvedám od rodičov. Myslím si však, že východ sa pomaly prebúdza. Milujem napríklad Zemplínsku šíravu a Vysoké Tatry, ktoré majú určite svetový potenciál. Sú to krásne miesta, kam sa vždy rád vraciam.
Viete si predstaviť, že by ste sa do Michaloviec vrátili napríklad na dôchodok?
- V zahraničí som prežil už tak veľa času, že si už návrat na Slovensko natrvalo neviem úplne predstaviť. Každodenný život mi vyhovuje skôr v zahraničí. Viem si napríklad predstaviť dôchodok v Austrálii. Životná úroveň a podmienky sú tu úplne iné ako v iných štátoch, v ktorých som žil. Samozrejme, je to aj nevýhoda byť takto ďaleko od domova. Mama hovorí, že ďalej by sa už ani nedalo ísť.
Ste v Austrálii súčasťou nejakej komunity Slovákov, s ktorou sa pravidelne stretávate?
- Musím sa priznať, že len veľmi málo. Viem o slovenskej a českej komunite v Austrálii, ale predošlé medzinárodné stáže ma naučili, že človek sa najviac priblíži miestnej kultúre práve u domácich. Slovenské prostredie mi, samozrejme, chýba, ale vynahrádzam si to denným kontaktom s rodinou. Komunita je tu však aktívna, napríklad v decembri sa dokonca usporiadal filmový festival, kde sme s Austrálčanmi pozerali slovenský film Šťastný nový rok s anglickými titulkami. Bola to celkom sranda, domáci obdivovali Táňu Pauhofovú (smiech).
Ako v Melbourne vyzerá vaša každodennosť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín