KOŠICE. Podľa poslanca Košického samosprávneho kraja Michal Kravčíka (nezávislý) podobné katastrofy, akým bolo tornádo na Južnej Morave, hrozia aj južnému Zemplínu.

Silná búrka s tornádom zasiahla minimálne sedem juhomoravských obcí. Vyžiadala si viacero obetí aj veľké materiálne škody. Krajskí poslanci schválili finančnú výpomoc pre obete ničivého tornáda vo výške 30-tisíc eur.
Environmentalista Kravčík upozornil poslancov, že ohrozeným je aj južný Zemplín.
Kraj by mal podľa neho radšej prostriedky investovať do systému, ktorým by sa dalo podobným udalostiam predchádzať. Ako jediný sa pri hlasovaní o finančnej pomoci zdržal.
Môže hroziť na južnom Zemplíne podobná situácia, aká nastala na Morave?

- Z analýz, ktoré som robil v 90. rokoch minulého storočia, vyplynulo 18 bodov, ktoré popísali, čo spôsobuje vysušovanie krajiny. Jeden z nich hovoril o náraste extrému počasia, hurikánov, tornád, živelných smrští. Tento výskum bol realizovaný na Slovensku, zverejnené to bolo v roku 2000 a všetci to nechali tak, lebo to len nejaký Kravčík „potáral glupociny“. Problém porúch v atmosfére je výsledkom zvýšenej produkcie takzvaného citeľného suchého tepla. Východoslovenská nížina je rozsiahle územie, na ktorom sa všetko odvodnilo, čo sa mohlo, spravili sme z toho doslova polostep. Zároveň máme na Slovensku niekoľko jadrových elektrární, ktoré produkujú teplo do atmosféry a v kontakte s chladnejším vzduchom vytvára špirály. Toto je to nebezpečenstvo. Na južnej Morave sa tornádo objavilo, pretože je to agrárna, totálne vysušená krajina. Jeden z príznakov sa ukázal v roku 1997, keď hore v Čechách na Jesenníkoch a Beskydoch padlo počas štyroch dní 400-600 milimetrov a spustili sa povodne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín