VYŠNÁ RYBNICA. Lesoochranárske zoskupenie (LZ) VLK zaujalo svojou hromadnou pripomienkou k návrhu nariadenia vlády, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales, na sociálnych sieťach natoľko, že do piatka získalo zhruba päťdesiattisíc podpisov.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) v rámci predloženého návrhu navrhuje zrušiť prísnu ochranu jadrovej zóny existujúcej Národnej prírodnej rezervácie Morské oko, vyhlásenej ešte v roku 1984.
Ide o samotnú vodnú hladinu jazera Morské oko, o okolitých asi 20 hektárov lesných porastov, existujúce stavby a asfaltovú cestu.
Dôvod ochrany nepominul
Ministerstvo znižuje úroveň ochrany Morského oka, ochranári sú proti Čítajte „Podstatou hromadnej pripomienky LZ VLK je požiadavka, aby bola zachovaná prísna ochrana vodnej plochy a okolitých lesných porastov. Avšak nie kvôli UNESCO lokalite, ale pretože dôvod ich ochrany bol tak významný už v minulosti, že toto územie získalo najvyšší stupeň ochrany a dokonca je chránené ako národná prírodná rezervácia. Ale rovnako aj preto, že dôvod ochrany doteraz nepominul," uvádzajú ochranári.
Ministerstvo ani Štátna ochrana prírody (ŠOP) nepredložili podľa nich žiadne odborné zdôvodnenie, prečo by malo dôjsť k zrušeniu prísnej ochrany týchto území.
„Jediný známy dôvod je umožnenie výstavby a iných developerských aktivít v tomto území tak, ako to uviedol zástupca štátneho podniku Lesy SR, ktorý o tomto území na rokovaní v decembri 2019 v Michalovciach hovoril ako o rozvojovom území“, zdôvodnil stanovisko LZ VLK Peter Sabo.
Súhlasia s vyňatím iba pôvodnej časti
Zároveň si VLK uvedomuje problémy, ktoré spôsobuje prítomnosť stavieb a asfaltovej lesnej cesty.
Nachádzajú sa na zhruba dvojhektárovej ploche.
Toto územie aj ochranári podporujú vyňať z piateho stupňa ochrany.
Zdôrazňujú však, že súhlasia iba s vyňatím asfaltovej lesnej cesty, kaštielika, dvoch chát a informačného strediska ŠOP SR.
Upozorňujú, že takto to oficiálne komunikovala aj ŠOP SR a MŽP SR.
Stačí iba súhlas
Ministerstvo podľa jeho hovorcu Tomáša Ferenčáka navrhuje preradiť spomenuté územia z piateho stupňa ochrany do štvrtého podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
VLK však pripomína zásadné rozdiely medzi týmito stupňami ochrany. Ide najmä o umiestnenie stavieb, poľovníctvo a ťažbu dreva, ale aj iné zásahy.
Na Zemplíne by mali vzniknúť dve prírodné rezervácie Čítajte Kým v piatom stupni je umiestnenie stavieb zakázané, vo štvrtom stupni ochrany už stačí iba súhlas orgánu ochrany prírody.
Kým v piatom stupni je zakázané loviť živočícha, vo štvrtom je to povolené, ale nesmie sa tak stať na spoločných poľovačkách a nesmú sa v území zriaďovať poľovnícke zariadenia (posedy, krmelce a pod.).
Kým v piatom stupni ochrany je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a dokonca aj narušiť vegetačný a pôdny kryt, teda je zakázané ťažiť drevo či stavať cesty, vo štvrtom stupni je povolené ťažiť drevo a na výstavbu lesných ciest a zvážnic sa vyžaduje iba súhlas.
Vo štvrtom stupni je síce zakázané „rúbať dreviny“, ale „drevina“ je v zákone jasne definovaná ako „strom alebo ker rastúci mimo lesného pozemku“. Čiže toto ustanovenie sa netýka lesných porastov.
A napokon okrem už spomínaných aktivít sú v štvrtom stupni povolené aj mnohé iné a tiež na mnohé stačí len súhlas orgánu ochrany prírody.
Ochranári z LZ VLK vyzvali ľudí, aby hromadnú pripomienku podpisovali do 17. februára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
