Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Štvrtok, 6. august, 2020 | Meniny má JozefinaKrížovkyKrížovky

V Budkovciach žijú predstavitelia najstaršieho šľachtického rodu

Wiczmándyovci sa do obce vrátili pred viac ako dvadsiatimi rokmi.

Šľachtický rod Wiczmándy sa do Budkoviec vrátil v roku 1993.Šľachtický rod Wiczmándy sa do Budkoviec vrátil v roku 1993. (Zdroj: Budkovce)

BUDKOVCE. Život dolnozemplínskeho šľachtického rodu Wiczmándy v súčasnosti sa v Budkovciach v okrese Michalovce začal písať v roku 1993.

Vtedy sa totiž do obce po takmer 50 rokoch vrátila rodina, ktorá tu svoj domov našla už v prvej polovici 16. storočia.

Traja Matejovia a Jakub sú dnes reprezentantmi najstaršieho žijúceho šľachtického rodu na Slovensku.

„Stará mama sa sem vrátiť nechcela," spomína v poradí siedmy Matej Wiczmándy, majiteľ drevovýroby, externý vysokoškolský učiteľ a amatérsky historik na obdobie uvoľnených spoločenských pomerov po Nežnej revolúcii.

Skryť Vypnúť reklamu

Rodina vtedy žila v Košiciach, kam sa po znárodnení odsťahovala.

„Starý otec bol po 2. svetovej vojne pre svoj pôvod vo vyšetrovacej väzbe, následne ochorel na tuberkulózu a v roku 1952 tejto chorobe vo veku 39 rokov podľahol. Zanechal manželku s piatimi neplnoletými deťmi. Majetky, ktoré rodina vlastnila, boli znárodnené, do rodinného sídla nasťahovali cudzích ľudí a pôvodný majiteľ platil za svoju časť bytu nájomné," oprašuje nedávnu minulosť s tým, že babička sa na základe týchto skutočnosti odsťahovala do Košíc, kde žila s piatimi deťmi sama.

Na vysokú školu sa pre pôvod dostať nevedeli

Čo si pamätá, perzekúciou minulého režimu boli postihnuté najmä deti pri prijímaní aj na stredné školy.

Štúdium na vysokých školách bol pre ich pôvod neprijateľný.

Skryť Vypnúť reklamu

Sám už odvrátenú stranu šľachtického pôvodu počas minulého režimu nezažil.

Budkovce rodina navštevovala len veľmi výnimočne.

„Máme tu rodinnú kryptu, o ktorú sme sa chodili starať," vysvetľuje.

„Je veľmi ťažké posúdiť, aký prínos kde kto zanechal," odpovedá Matej Wiczmándy na otázku, či a ako sa jeho rodina pričinila o rozvoj Budkoviec.

„Šľachta sa veľmi dlho venovala politike, obrane a správe územia a vo svojich sídlach sa zdržiavala práve kvôli týmto úlohám veľmi krátko," vysvetľuje s tým, že výstavba kostolov a materiálne zabezpečenie kléru boli samozrejmosťou.

V cudzom štáte

Usídľovanie sa šľachty a zveľaďovanie svojich majetkov prinieslo podľa jeho slov až 19. storočie.

Aj v rodine Wiczmándy to bol pra-pradedo, kto sa po skončení štátnej služby vrátil do Budkoviec.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keďže so svojím právnickým vzdelaním pôsobil celý život v Ujhély, študoval v Halle a v Budapešti, zaoberal sa novými technológiami. Postavil tu parný mlyn, dotiahol tu syrárov zo Švajčiarska, takže sa tu vyrábali 'lepšie syry', zrejúce. Podnietil tu tiež chov oviec," približuje život svojho predka z prelomu storočí Matej Wiczmándy.

Dodáva, že pre starého pána bol život v novovzniknutom Československu ťažko pochopiteľný.

„Celý život venoval práci pre túto lokalitu, a naraz sa ocitol v cudzom štáte," vysvetľuje.

Európan

Dnes sa rodina Wiczmándyovcov venuje drevovýrobe, kde zamestnáva desať ľudí.

Vlastníctvo 35 hektárov pôdy ich tiež nasmerovalo k poľnohospodárstvu a chovu koní.

Tie využívajú jednak v jazdeckom oddiele a tiež na preteky s kočiarmi.

Jednou z mnohých ďalších činností, ktorým sa siedmy Matej Wiczmándy venuje, je aj včelárenie.

„Ale to len tak, ako hobby," hovorí človek, ktorý sa v kontexte dejín cíti byť predovšetkým Európanom.

„Ako sa máte cítiť, keď viete, že vaši predkovia žili v rôznych kútoch Európy," kladie rečnícku otázku ako vysvetlenie.

História rodu

Podľa rodinnej kroniky napísanej prastrýkom v roku 1935, sa Wiczmándyovci prisťahovali na Zemplín v roku 1525, kam ušli pred tureckou inváziou z pôvodného sídla v Báčskej župe.

Prvým v „zemplínskej histórii" bol Matej Wiczmándy, ktorý si krátko po príchode vzal za manželku Žofiu Budkayovú, príslušníčku jedného z najvýznamnejších šľachtických rodov na Zemplíne v Uhorskom kráľovstve.

V roku 1558 ho kráľ Ferdinand vymenoval za „patróna a verného tútora" neplnoletého župana Mikuláša IV. Drugeta.

Na tú dobu to bolo podľa slov Mateja Wiczmándyho veľmi vysoké vyznamenanie nesúce so sebou aj právo meča, teda súdnu moc a právo udeliť hrdelný trest.

V rovnakej dobe sa zmenil rodový erb Wiczmándyovcov.

K čiernemu býkovi prepichnutému mečom sa pridali tri dračie zuby, symbol prislúchajúci starobylému rodu Gutkeled, s ktorým rodinu spája pokrvné príbuzenstvo.

Gutkeledovci boli v 13. storočí, za Ladislava IV. Kumánskeho, jedným zo štyroch významných oligarchických rodov vtedajšieho Uhorska.

Tri biele dračie zuby na červenom podklade dnes tvoria aj erb obce Budkovce.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  2. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  3. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  4. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  5. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  6. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  7. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  8. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  9. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  10. Vďaka týmto 4 tipom bude váš domáci internet bezchybný
  1. Spojení navždy
  2. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  3. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  4. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  5. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  6. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  7. Pochod smrti
  8. Ručné ovládanie auta – šanca pre vodičov s hendikepom
  9. A na týchto miestach ste už boli?
  10. Konečne nažive
  1. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 20 769
  2. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 15 549
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 13 882
  4. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 11 233
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 287
  6. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 161
  7. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 113
  8. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 025
  9. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 9 711
  10. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 698
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Verejná sauna z okraja lesa bojuje o prestížnu cenu CE ZA AR

Porota chváli stavbu od Spišského Hrhova. Hovorí o fenoméne.

Bezplatná verejná sauna je nominovaná na architektonickú cenu CE ZA AR v kategórii Fenomény architektúry.

Cigarety prehadzovali cez hranicu katapultom. Pomáhal im policajt

dostali podmienečné tresty, jedného súd oslobodil.

Balíky s pašovanými cigaretami.
Rozhovor

Rodák starší: Marek bude vynikať aj v Premier League

So synom telefonoval hneď počas osláv na ihrisku.

Rodákovci na zápase v Anglicku. Zľava Róbert, dvaja Marekovia a Patrik.

Košickej nemocnici zrušili výsledok upratovacieho tendra

Výčitky ÚVO smerovali k inštitútu neprimerane nízkej ceny.

Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ponuka je nižšia ako vlani. Kde sa dá na brigádach najlepšie zarobiť

Vyššia konkurencia zmrazila alebo dokonca znížila mzdy.

Komentár Petra Schutza

O Kiskových pohrobkoch

Za ľudí nepotrebuje len vymeniť lídra, ale urobiť zásadný prelom.

Peter Schutz.
Pohľad na Bejrút po explózii pripomínal zábery z postapokalyptického filmu.
75 ROKOV OD BOMBARDOVANIA HIROŠIMY A NAGASAKI

Spomienky na atómové peklo. Ľudia zmizli bez stopy, ďalší zhoreli na popol

Tých, ktorí prežili, volajú Hibakuša.

Hirošimský prefektúrny palác pre výstavu produktov krátko po výbuchu bomby v roku 1945.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop