DOLNÝ ZEMPLÍN. Také sucho ako tento rok si obyvateľ Strážneho, obce ležiacej v okrese Trebišov neďaleko maďarských hraníc, už dlho nepamätá.
Časť východného Slovenska sa mení na púšť. Župa to chce zvrátiť megainvestíciou Čítajte Na Dušičky nás sprevádzal svojou záhradou s dopukanou pôdou.
„Zem je taká suchá, že ju nešlo dobre poorať. Dostal som sa do hĺbky maximálne tak desať centimetrov, hlbšie sa už ísť nedá,“ ukazoval nám na poorané hriadky.
Hovorí, že ak by sme prišli o deň skôr, videli by sme, ako mu počas leta od sucha praskla zem.
„Normálne sa otvorila. Bola to prasklina dlhá asi desať metrov a široká možno tak desať centimetrov. Prešiel však tadiaľ kolesom traktor a už ju nevidieť.“
Dni v znamení tridsiatok
Jeho susedovi sa ešte aj začiatkom novembra v záhrade pod holým nebom na kríčkoch červenali veľké paradajky.
„Poriadny dážď sme tu nemali možno aj štyri mesiace. Všetko som musel dva razy denne polievať zo studne, aby bola úroda,“ konštatoval sused.
Aj keď boli leto i jeseň horúce, podľa obyvateľov Strážneho boli najväčším problémom ani nie tak extrémne vysoké teploty, ale to, ako dlho za sebou išli dni, počas ktorých teplota neklesla pod 30 stupňov Celzia.
Extrémy v máji, júni a septembri
Strážne leží na Dolnom Zemplíne pri hranici s Maďarskom, v Medzibodroží.
Neďaleko tečú veľké zemplínske rieky Latorica, Bodrog, či Tisa, aj tie majú po veľkých suchách nízke vodné stavy.
Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Maroš Turňa poukazuje na to, že výnimočné až extrémne sucho sa na Dolnom Zemplíne krátkodobo na pár týždňov objavilo v prvej polovici mája a neskôr v prvej polovici júna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
