Ľudia žijúci v mestách často obliehajú supermarkety, aby si nakúpili potrebnú zeleninu i ovocie.

Najmä teraz v zimnom období býva väčší hlad po vitamínoch. Na našom vidieku si dokážu vypestovať mrkvu, petržlen, kaleráb a podobné ingredencie do polievočky, aj ako prílohu k jedlám.

Bytovkoví obyvatelia podobné možnosti pestovania majú v oveľa menšej miere. Iba ak v záhradkárskych osadách.

Nedávno som sa zastavila v jednom zo supermarketov pri pultoch so zeleninou.

Vždy si zvyknem pozrieť aj krajinu pôvodu, lebo ma vždy zaujíma, odkiaľ k nám zelenina či ovocie priputovali. Obzvlášť ku nám na východ, kde máme aj kvalitné pôdy.

Kedysi sme totiž dokázali tu pestovať ovocie i zeleninu pre veľkú časť Slovenska. Dnes je toho veľmi málo.

Fóliovníky vidieť málokde a to už nehovorím o plantážach, na ktorých kedysi pri Vojanoch pestovali aj melóny.

Zemiaky na Slovensko sa nezvážali zo sveta, ale vypestovali ich pod Tatrami.

Vojanskí gazdovia zase už začiatkom júna dodali do obchodov prvé skoré zemiaky.

Väčšina starých i mladých, modernejších kuchárok a kuchárov sa teraz snažia nakupovať zeleninu v čerstvom stave.

V tomto prípade napríklad pri mrkve a petržlene ich ponúkajú aj s vňaťou.

Alebo módne sú rajčiny na vetvičke tak, ako ich odtrhli, aspoň týmto spôsobom deklarujú svoju sviežosť a čerstvosť. Avšak nič iné.

Pred pár dňami som na pulte dokonca videla v ponuke mladé kaleráby, ktoré mali zelené listy väčšie ako hlavičky, ktoré mali rozmer detskej päste. Stáli tam už takmer zvädnuté, lebo zrejme nikto na ne nemal chuť...

Ale nedalo mi, aby som nepozrela krajinu pôvodu. Drobné kaleráby s obrovskými listami, mrkva s bohatou vňaťou, rajčiny na vetvičke a k tomu ešte zabalené v plastovom či papierovom obale, karfiol obalený v obrovských zelených listoch, ktoré tvorili možno aj tretinu hmotnosti karfiolu – všetko zelenina dovezená z južnej Európy.

Iste tušíte, čo tým naznačujem. V slovenskej kuchyni nie je tradícia zužitkovať pri varení mrkvovú vňať, kalerábové či karfiolové lístie.

Je to jednoducho zelený odpad, ktorý končí v odpadkových košoch.

Ťažko uveriť, že ho vyvezú na kompostoviská, keďže je už v obchodoch vyhodený v koši spolu s plastovými vreckami.

A za tento odpad navyše slovenský spotrebiteľ zaplatí či už pestovateľovi, alebo distribútorovi nemalé peniaze, lebo všetky náklady sú zarátané v cene tovaru.

Zaplatí nielen za vypestovanie, ale aj za jeho prevoz po cestách európskych štátov a za všetko, čo s tým jednoducho súvisí.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín