MICHALOVCE. Ornitológovia z východného Slovenska zmapovali zimujúce sovy v obciach Východoslovenskej nížiny.
Pravidelné zimné sčítavanie realizujú v okresoch Michalovce a Sobrance od roku 2013, ktorý bol zároveň rekordným v počte jedincov.
Okrem početného zastúpenia myšiarky ušatej môžeme v našom regióne zahliadnuť aj kuvika, sovu lesnú a vzácnu myšiarku močiarnu.
Najviac sov v Markovciach
Tohtoročné mapovanie prebiehalo v 87 obciach a v širšom okolí Chráneného vtáčieho územia Senianske rybníky.
Najvyššie zastúpenie mala myšiarka ušatá, ktorá sa radí medzi domáci druh nielen na Zemplíne, ale aj v rámci Slovenska.
„Je našou druhou najbežnejšou sovou, po sove lesnej. Rozoznáme ju hlavne podľa nápadne predĺženého operenia v oblasti ušných otvorov, takzvané 'ušká', vďaka ktorým vďačí aj za svoje pomenovanie. Zimuje zväčša v intravilánoch obcí, na neprehľadných stromoch, ako sú napríklad smrek, tuja, niektoré ovocné stromy a v obľube má aj brezy,“ povedal Peter Chrašč, ornitológ z SOS/BirdLife Slovensko.
Nedostatok hniezd
Z vyše osemdesiat obcí ich ornitológovia zahliadli v 47, dovedna zmapovali 647 jedincov.
„V porovnaní rokov 2013 až 2018 sa počty pohybovali od 310 do 1395. Ide teda o priemerný rok. Celkovo však druh vykazuje ubúdajúci trend, či už na európskej, alebo aj našej štátnej úrovni. Najviac myšiarok, v počte 34, majú túto zimu v obci Markovce (okres Michalovce). V porovnaní s maximom z 2013, keď ich bolo na jednom strome až 97 sú to nízke čísla,“ ozrejmil Chrašč s tým, že za priemernými a nižšími číslami môže byť aj nedostatok vhodných miest na samotárske hniezdenie.
„Na to využívajú staré hniezda vrán, strák, ale aj havranov. Aj keď sa nám to nezdá, aj týchto druhov z roka na rok ubúda, a tým pádom je aj menej opustených hniezd, ktoré by mohli myšiarky využiť.“
Najväčší nepriateľ – človek
Sovy sú skôr samotárske a ich prirodzené ohrozenie je minimálne, avšak ich najväčším nepriateľom je práve človek.
Na úspešné prezimovanie potrebuje hlavne pokoj na zhromaždisku počas dňa, čo nie všetci rešpektujú a niektorí ich odháňajú.
„Veľmi často dochádza k plašeniu tohto divého tvora. Niektorí ľudia ich netolerujú a bohužiaľ im vadia až natoľko, že sú schopní vyrezať aj niekoľko desiatok rokov staré stromy, len aby sa ich zbavili. Pritom sovy vo všeobecnosti na človeka nezaútočia. Sú neškodné a plaché. Ďalším problémom je aj nevhodná aplikácia prostriedkov na ničenie hlodavcov. V dobe hniezdenia môže otrávená potrava znamenať zánik celej rodiny sov, čiže dospelých jedincov i samotných mláďat.“
Počas sezóny nachádzajú ľudia aj mláďatá, ktoré si nevedome privlastňujú.
„Každé takto opustené mladé má v blízkosti rodiča, ktorý ho podľa hlasu (pískanie) bez problémov spozná a počas noci ho dokrmuje. Mláďatá často vypadávajú z hniezd, keďže je ich viac a dorastajú. Dokážu už ako-tak loziť, ale ešte nie dokonalo lietať. Pri nájdení akéhokoľvek mláďaťa sovy ho môžeme, ak sa dá, vyložiť na vyvýšené miesto (pozor na pazúry a zobák), prípadne oznámiť nájdenie, ale v žiadnom prípade ho z miesta nálezu neberme a samozrejme si ho nemôžeme vziať domov ako domáce zviera,“ upozornil Chrašč.
Každá obec má svojho kuvika
V našom regióne môžeme zahliadnuť aj kuvika. „Dá sa povedať, že prakticky takmer každá obec má svojho kuvika (jeden pár), pri myšiarke to môže byť niekedy aj 3-5 párov na obec.“ Sova lesná sa vyskytuje najmä vo väčších parkoch, lesíkoch, ale aj pár obciach.
Takmer vyhynutá je v našej oblasti plamienka driemavá. „Ťažko povedať, či tu máme aspoň 10 párov. Je to veľmi málo zmapovaný druh a aj zriedkavý. Množstvo údajov, ktoré sa k nám dostanú súvisia najmä s úhynom, veľa ich končí pod kolesami áut. “
Výr skalný má síce prívlastok skalný, ale postupne obsadzuje nížinu a dá sa ho stretnúť už aj v našom regióne. Vzácny zimujúci druh na Zemplíne je myšiarka močiarna, ale aj hniezdiaci výrik lesný, ktorý sa radí medzi jednu z najmenších európskych sov.
„Obyvateľ bukových lesov – sova dlhochvostá počas chladných mesiacov zostupuje nižšie, niekedy až na nížinu. Túto zimu sa dá povedať, že sme mali inváziu tohto druhu. Od októbra sme zaznamenali zhruba 20 údajov, čo je asi 10-krát viac ako počas uplynulých zím. Tento druh sa však už pomaly začne vracať späť do Vihorlatských lesov,“ uzavrel Chrašč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
