MICHALOVCE. Plnokrvným Michalovčanom je aj známy choreograf Ján Ďurovčík.
K rodnému mestu sa vždy hrdo hlási. Tu získal základy tanečného umenia vo folklórnom súbore Zemplín, kde bol sólistom.
Choreograf si nerád púšťa ľudí pod kožu. O svojich rokoch v Michalovciach sa často nezmieňuje, no faktom je, že tu prežil krásnu mladosť, až kým neodišiel študovať do Bratislavy na VŠMU.
S úsmevom zvykne hovoriť, že dodnes celkom nevie, ako sa v rodine poľnohospodára a policajtky mohol vyskytnúť umelec.
No pravda je taká, že na neho výrazne vplývala mama: „Mama bola policajtka, hrávala ochotnícke divadlo, písala básne. Mala veľký zmysel pre estetiku. Krištáľové poháre, ktoré mali susedia vo vitrínach, boli u nás schované. Používali sme len čisté fúkané sklo. Viedla ma k estetike aj ku kultúre. Mama mi vštepovala zmysel pre krásno, otec zmysel pre zodpovednosť a spravodlivosť.“
Prísna výchova
Na otcovu prísnu výchovu spomína choreograf dodnes, nie však v zlom.
„Svojich rodičov by som odporúčal klonovať. Otec ma vychovával tvrdou sparťanskou výchovou s veľkým zmyslom pre zodpovednosť. Ľudia na vlastnú zodpovednosť radi zabúdajú a hľadajú vinu vo všetkých, len nie v sebe. Ja som v tom nikdy nemal úľavy,“ prezradil v rozhovore pre týždenník Život.
Jedny Vianoce dokonca zostal bez darčeka, keď chcel pomôcť spolužiačke odniesť zlatý prsteň do opravy. Mal ho odložený vo vrecku kabáta v školskej šatni, tú však vykradli a ukradli aj prsteň.
„Otec ma priviedol k novým lyžiam a povedal, že keď som zlyhal, teraz tie lyže vrátime a peniaze dáme spolužiačke. Mal som dvanásť, ale to mi nepomohlo. Donútil ma niesť následky. A tak to bolo vždy a bolo to dobre.“
Mozart miesto metalu
Už ako tínedžer vyhľadával kultúru a kvalitnú hudbu.
„Dodnes si pamätám scénu, ako za mnou, trinásťročným, prišli rodičia do izby, ja som mal na ušiach slúchadlá a metal som sa na hudbu. Mysleli si, že počúvam asi metal, a keď mi dali dole slúchadlá, počuli Mozartovo Requiem. Môj otec v živote nepočúval klasickú hudbu, rodičia nechápali, kde som tú platňu našiel,“ hovorí choreograf.
Kvalitnú hudbu našiel sám a k tancu ho priviedli vo folklórnom súbore Zemplín, kde pôsobil ako sólista.
Mal byť futbalista
Dlhé roky však umeleckú kariéru predbiehala tá športová.
Pôvodne plánoval zasvätiť život futbalu, ale pri jednom zápase prišiel do konfliktu s trénerom.
Vzhľadom na to, že bol dobrý, bol presvedčený, že to bude tréner, kto ustúpi.
Tréner nezavolal a Ďurovčík sa rozhodol pre tanec. Už na strednej ekonomickej škole vytváral a „režíroval“ choreografie, s mnohými povyhrával aj celoslovenské a rôzne iné súťaže.
Dnes sú jeho muzikály žiadané aj za hranicami. Vždy, keď sa chystá nové dielo predstaviť na turné po Slovensku, rodné mesto nikdy nevynechá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
