MICHALOVCE. Zemplín patrí k naozaj ne pôvabným regiónom východného Slovenska.
Úrodný kraj, pohraničie a vďaka tomu stret rôznych kultúr a tradícií, lány vínnej révy, toto všetko je preň príznačné. A ako jeho srdce býva najčastejšie označované mesto Michalovce a jeho okolie.
Podľa historických zdrojov bolo pomenovanie Zemplín vytvorené a odvodené od názvu Zemplínskeho hradu z - pôvodného Zemnen – zemný hrad.
Zemné hrady postavené prevažne z hliny a obohnané valmi a priekopami boli typickými stavbami Slovanov, osídľujúcimi postupne túto oblasť.
Región to nemal v minulosti práve ľahké. Po prvej svetovej vojne bol rozdelený medzi Československo a Maďarsko až do dvadsiatych rokov minulého storočia.
Počas druhej svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala opäť súčasťou Maďarska. Po skončení vojny boli predvojnové hranice opätovne obnovené a Zemplín tak pripadol naspäť Československu.
Ako centrum Zemplína striedavo vystupovali Zemplínsky hrad, Blatný Potok, mestečko Zemplín, Nové Mesto pod Šiatrom (maďarsky Sátoraljaujhely) a napokon i mesto Michalovce.
Strategická poloha
Michalovce sa v listinách prvýkrát spomínajú od roku 1244. Priaznivá poloha Michaloviec na brehu Laborca a križovatke ciest pomohla v prerode dediny na mesto.
Stalo sa tak pravdepodobne v 13. storočí, lebo už v roku 1290 sa spomína v Michalovciach fara a kostol zasvätený panne Márii.
V tom istom roku sa spomínajú už aj 4 mlyny a v r. 1335 pri miestnej fare aj latinská škola s vlastnou budovou. Medzi najstaršie časti Michaloviec patrí územie okolo Slovenskej ulice.
Postavenie Michaloviec utvrdzovali aj sobotné trhy či výročný jarmok, ktorý bol prestížou.
Strategická poloha mesta dala základ pre vznik tradičných i klasických remesiel, obchodu, neskôr priemyselnej výroby v odevníctve, stavebníctve, keramike, strojárstve, elektrotechnike a v potravinárstve.
Centrum Zemplína
V dnešnej dobe sa Michalovce rozprestierajú na ploche 52,81 kilometra štvorcového a sú domovom pre takmer 40 000 obyvateľov.
Nadväzujúc na historické danosti sa Michalovce stali prirodzeným centrom vzdelanosti, obchodu a turistiky na Zemplíne.
Okrem stredných škôl, ktoré majú v Michalovciach dlhoročnú tradíciu, tu boli založené i pobočky štyroch vysokých škôl.
Na území mesta sa nachádza i najstaršie gymnázium východne od Slanských vrchov, pomenované po jeho absolventovi – významnom národnom umelcovi a básnikovi Pavlovi Horovovi.
Prečo práve Michalovce?
Po ktorom Michalovi vlastne mesto nesie názov? V neoficiálnej správe o meste z 11. storočia sa spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina, ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce.
Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako „Possesio Mihal“.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
