VINNÉ. Hrad sa nachádza nad obcou Vinné v blízkosti Zemplínskej šíravy a Vinianskeho jazera. Každoročne ho navštívia stovky turistov.
Od roku 2011 sa snaží zrúcaniny hradu zachrániť a zrekonštruovať Občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta.
Remeslá a kostýmy
Dobrovoľníci opravujú hrad prostredníctvom starých tradičných remesiel, ktoré sú o čosi náročnejšie.
Dobovú atmosféru vytvárajú aj pomocou kostýmov. Tie sú pútavé a lákajú aj pozornosť návštevníkov, pre ktorých je tak história hradu ešte zaujímavejšia.
Popri stavebných prácach sa snažia na hrade vykonávať aj architektonicko-historické a archeologické výskumy, pretože písomných materiálov sa nezachovalo veľa.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1335. Patril šľachticom z Michaloviec.
Viackrát bol poškodený a v roku 1466 zničený.
O niečo neskôr majitelia hradu Sztárayovci objekt opravili, hoci už v polovici 17. storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ.
Začiatkom 18. storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať.
Odvtedy je ruinou.
Najstarší dobový nákres Vinianskeho hradu pochádza z roku 1860, čo je približne 150 rokov po zániku hradu.
Objavili vinič i groše
V lete 2012 sa počas archeologického výskumu podarilo objaviť prvý cenný poklad. Išlo o 1 910 kusov medených mincí (jednogroše a štvorgroš), zhruba z polovice 19. storočia. Ukryté boli v hlinenej nádobe.
Pri prácach v roku 2013 narazili na nezvyčajnú zeleň ukrytú medzi ruinami. Dobrovoľníci neskôr zistili, že ide o vzácny vinič.
Podľa istej legendy sa v 18. storočí v celom Uhorsku zachoval len jediný koreň odrody Neuburg, ktorý rástol práve na Vinianskom hrade.
Vstupná brána
Novým objavom pre archeológov, ktorí realizovali výskum na hrade v roku 2017, bola vstupná brána pochádzajúca z 13. storočia.
Podľa predsedu Občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta Jaroslava Gorása odhalenie brány je pre nich veľkým prekvapením.
„Keď sme začínali pred šiestimi rokmi, nemali sme ani jednu, teraz máme dve,“ povedal Gorás. Nový objav bol v čase svojej funkčnosti nielen hlavným vstupom do hradu, zabezpečoval aj ochranu zemepánov a hradnej posádky. V budúcnosti by bránu radi sprístupnili aj pre verejnosť.
Pochádza z najstaršej fázy výstavby hradu – z druhej polovice 13. storočia.
„Vieme to na základe zachovaných brvien v konštrukcii veže, ktorá bola stavaná súčasne s bránou. Zachovaná je v celej výške, zatiaľ máme odkrytú len vrchnú časť,“ uviedol vedecký pracovník archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Bednár.
Zvláštnosťou podľa jeho slov je, že napriek malej rozlohe hradu tu boli dve brány.
„Išlo o dosť značnú investíciu, navyše každý otvor v hradbe bol ťažšie hájiteľný proti nepriateľom, takže oslaboval obranu. Prečo mal tento hrad dve brány zhruba 30 metrov od seba, zostáva záhadou, na ktorú budeme musieť hľadať odpoveď,“ poznamenal.
Vo výskume najnovšieho objavu budú pokračovať aj v tohtoročnej sezóne, ktorá by mala odštartovať už v jarných mesiacoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
