ZEMPLÍN. Fašiangy a s nimi spojené zvyky majú na celom Slovensku dlhoročnú tradíciu a región Zemplína nie je výnimkou.
Obdobie medzi Troma kráľmi a Popolcovou stredou sa v histórii označuje za najbujarejšiu časť roka, spájanú najmä so zábavou, spevom a tancom.
Fašiangami sú označované všetky dni od 6. januára do pohyblivého termínu Popolcovej stredy, od ktorého závisí aj ich dĺžka.
V tomto roku potrvajú do 14. februára a prvá pôstna nedeľa tak pripadá na 18. februára.
Tanečné zábavy i veľké svadby
Korene fašiangových zvykov siahajú až do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov.
„Začiatkom 20. storočia boli fašiangy slávené ako prejav všeobecnej radosti, veselosti, čas recesie, keď bolo 'všetko naopak' a všetko dovolené. Na dedine to bol čas väčšieho počtu tanečných zábav ako inokedy,“ povedal etnograf Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
V niektorých dedinách sa žartovne tradovalo, že ak sú dlhé fašiangy, vydajú sa len pekné dievčatá.
Ak sú zas krátke, vtedy sa usmeje šťastie na všetky, aj tie škaredé, pretože mládenci nemajú veľa času preberať a berú dievčatá skraja.
„Jedným z charakteristických znakov fašiangov bolo totiž aj to, že sa konali i svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen celej rodiny, ale celej dediny,“ prezradil etnograf.
V zemplínskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou.
Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na veľké svadby.
Mládež vystrájala huncútstva
Zábavy, obchôdzky maskovaných postáv, hojnosť jedla a pitia sa koncentrovali, podľa etnografa, hlavne do posledných troch dní fašiangov, ktoré sa na Zemplíne nazývali aj zapuški alebo lamaňik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
