Korzár logo Korzár Dolný Zemplín
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Zemplínčania boli na Vianoce poverčiví

Kedysi boli darčeky skromné a základ bol, aby rodina držala spolu.

Stromček visel nad stolom. Zdobili ho tým, čo mali doma.Stromček visel nad stolom. Zdobili ho tým, čo mali doma. (Zdroj: ilustračné J. P.)

ZEMPLÍN. História dokazuje, že vianočné zvyklosti a tradície boli na dedinách, v mestách i šľachtických kaštieľoch výrazne odlišné. Platilo však, že Vianoce majú byť hojné a ľudia verili aj na povery.

V ľudovom prostredí sa obdobie Vianoc bralo ako začiatok nového roka.

„Prežívanie Štedrého dňa smerovalo k tomu, aby boli zabezpečené všetky veci a aby celá domácnosť bola v poriadku,“ uviedol etnológ Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.

Do Štedrého dňa muselo byť všetko vyčistené, upratané, smeti vynesené i všetko požičané muselo byť vrátené. Do nového roka vraj treba ísť s čistým štítom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

„V rámci svojej poverčivosti robili ľudia aj kresťanské úkony, žili kresťanským životom, ale popritom v ľudovej viere prevládali poverčivosť a mágia. Naučili sa to od svojich predkov a udržiavali dlhodobé tisícročné tradície.“

Poverčivosť je tu stále.

„Ľudia robia mnoho úkonov, nad ktorými sa ani nezamýšľajú. Sú to veci súvisiace nie s náboženskou vierou, ale s prežitkami pohanského náboženstva. Určite sa v každom človeku nájde trocha poverčivosti. Pomáha zorientovať sa v danej situácii a človek má jasný rámec toho, čo treba vykonať a čo treba urobiť na to, aby sme budúci rok boli šťastní, napríklad čo sa týka aj Vianoc,“ vysvetlil etnológ.

Prísny pôst počas adventu

Ľudia sa museli postiť a štedrovečerné jedlá boli bez mäsa. „Celé adventné obdobie súvisí s oficiálnou kresťanskou tradíciou, prikázaným pôstom. Dnes je to individuálne.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pre Zemplín boli typické jedlá na dedinách kapustnica, ktorá bola bez mäsa, takzvané bobaľky s kapustou alebo tvarohom.

Nechýbali oblátky, med, aby boli ľudia dobrí, ale i cesnak, ktorý zabezpečoval zdravie, ale aj ochranu.

Okrem omáčky zo sliviek, mačanky s hríbmi ľudia pripravovali aj posúchy, ktoré zalievali mliekom a posypali makom, symbolom bohatstva. Neskôr sa na štedrovečernom stole objavili aj obľúbené ryby.

„Na stole muselo byť takmer všetko, čo sa počas roka urodilo a vypestovalo. Aj to, čo sa nedostalo priamo do jedál, bolo položené na stole. Napríklad rôzne strukoviny a obilniny.“

Typický koláč, ktorý piekli gazdiné na Štedrý deň, bol takzvaný kračun. Čo je biely koláč, do ktorého sa zvykli pridávať rôzne zrná, zapekali doň napríklad aj med, oblátku, cesnak, ale aj orechy či mak.

Skryť Vypnúť reklamu

Kovová reťaz okolo stola

Pod stolom počas štedrej večere nechýbala slama, ale aj dyňa alebo sekera, ktoré mali slúžiť na ochranu pred zlými silami a duchmi.

„Samotný stôl bol obviazaný kovovou reťazou. Symbolizovala želanie, aby rodina aj na budúci rok držala pokope. Pri stole boli pripravené žochtar alebo vedierko, kde sa odkladalo z každého jedla. Po večeri gazda išiel do stajne a dal najesť zo všetkého aj zvieratám.“

Pred tým, ako všetci zasadli k štedrovečernej večeri, zvykli si umyť ruky v nádobe, v ktorej boli mince s vodou. Gazda, alebo kto bol v hierarchii najvyššie, predniesol modlitbu, zapálil sviecu a potom si zvykli dať znamenie kríža medom na čelo.

Nikto nesmel vstať od stola a nohy museli držať na reťazi. Ak by niekto vstal, porušil by tak súdržnosť rodiny, ale na druhej strane sa tomu pripisovali aj významy voči gazdinej, ktorá sa starala o chod celej večere.

„Ak by sa niekto postavil a napríklad primiešal sa gazdinej v ten deň do roboty v kuchyni a pri príprave štedrovečernej večere, verilo sa, že buď z nejakého dôvodu bude nahradená v budúcom roku, čo veštilo v najhoršom prípade smrť, alebo sa rozkmotria v rodine,“ prezradil Hrabovský.

Stromček visel nad stolom

Kedysi neboli stromčeky v stojanoch, ako sme na to zvyknutí dnes, ale viseli zo stropu nad stolom.

„Stromček sa zdobil na Štedrý deň a na ozdobu sa používali jablká, orechy, slama a kto čo mal. Neskôr sa zvykli dávať aj rôzne stužky. Taktiež sa do pozlátka balil cukor, ktorým bol stromček ovešaný.“

Postupne, zbohatnutím celej spoločnosti, sa stala výzdoba okázalejšou a dospela k ligotavým, trblietajúcim sa a svetielkujúcim ozdobám, ktoré v súčasnosti s obľubou využívame.

Darčeky boli skromné, obdarovávali sa vecami, ktoré potrebovali.

„Ľudia boli v minulosti závislí od pôdy a hospodárstva. Ak si mohli dovoliť v niektorom roku trochu viac, tak si dopriali. Darčeky mali symbolickú hodnotu. Nie ako dnes, že treba kúpiť čo najviac a najdrahšie. Hlavné bolo, aby sa na nikoho nezabudlo a aby každý niečo v ten deň dostal. Ak by sme sa vrátili o sto rokov dozadu, tí ľudia vôbec neriešili to, aké darčeky si dajú a nevenovali tomu toľko pozornosti, ako je to dnes,“ uzavrel Hrabovský.

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č.50/2017. V predaji od pondelka 18. 12.

Najčítanejšie na Dolný Zemplín Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 480
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 035
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 816
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 376
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 933
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 874
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 307
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 179
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 036
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 917
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Centrála Záchrannej služby Košice by mala po zmenách sústrediť väčšinu košických staníc.

Zmenu čaká tretina staníc na východe.

3m
Ľudia by sa čoskoro mohli vrátiť do mesta.

Poslanec: Čím skôr, lebo bude viac psychiatrických pacientov ako nakazených.

3m
V čase, keď v Sosne natáčali Fontánu pre Zuzanu II, neexistovala ešte vyššia prístavba. Dostavali ju až neskôr.

Zámer padol na zmarenom územnom pláne Štrby.

3m
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

11 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

60m

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop