Voľakedy vianočné sviatky oznamovali také všedné veci ako snehová prikrývka, tuhšie mrazy, či rôzne zvyky na Ondreja i Luciu.
Gazdiné a dievky upratovali domy, gazdovia maštale. Inak aj tak boli v náležitom poriadku, no predsa, čo keď sused uvidí niečo, čo nemá?
My, deti sme s radosťou vyrábali vianočné ozdoby. Obyčajne sme do farebného staniolu obalili veľké orechy. Mamy upiekli suché pečivo rôznych tvarov, aj tomu sme navliekli farebný staniol.
Salónky neboli o čokoláde, ale na pravidelné kocky nakrájaný a vysušený gazdovský chlebík a tiež zabalený do staniolu.
Otec vždy tajne išiel do lesa vyrezať dávno vopred vyhliadnutú jedličku. A predstavte si, že v lese nechýbala, pretože lesníci mali v tom jasno a poriadok.
O gazdovské lesy sa totiž starali aj vlastníci, ale nie tak, že sťali všetko čo bolo väčších rozmerov. Boli to ozaj sviatky pokoja a skromného, na tie časy i blahobytu podľa imania rodiny.
Chudobní tiež nehladovali, lebo ich bohatší nakŕmili a na sviatky prichýlili.
Radosť ihrala z každého kúta vidieka, Vianoce boli o skromnosti, úprimnej pokore, nábožnosti, koledách, betlehemcoch a detskej radosti.
Nedá mi obdobie spred polstoročia i viac, porovnať s dneškom. Jasné, že doba je iná, pokročila.
No, skromnosť, pokora, úprimnosť by sa vo svojej podstate nemala meniť.
Blahobyt je už dnes o inom, posunuli sa aj zvyky do iného levelu.
Ale, ruku na srdce: je to naozaj o tom, čo lahodí a prospieva ľudskému pokoleniu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín