TREBIŠOV/STREDA NAD BODROGOM. Pred vyše rokom sa v Strede nad Bodrogom konala konferencia k polstoročnici vyhlásenia Národnej prírodnej rezervácie (NPR) Tajba.
Nachádza sa v lokalite mŕtveho ramena Bodrogu pri Strede nad Bodrogom.
Biotop s rozmnožujúcou sa populáciou korytnačky močiarnej je veľká vzácnosť nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Zmeny a zásahy
Tajba prešla za desiatky rokov rôznymi zmenami, ale i neželanými zásahmi, čo poznačilo aj jej súčasný stav.
Kritická situácia prevláda predovšetkým v tom, že táto lokalita je bez prirodzeného prítoku vody, je závislá iba od prirodzených zrážok.

V minulosti vyschla už viackrát, ale to aj s korytnačkami ustála.
O oživenie a záchranu tohto druhu korytnačky sa pričinili profesionálni ochrancovia prírody, ale aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Fauna Carpatica z Košíc.
Svojím aktívnym zásahom a výskumom dopomohli korytnačke k prežitiu.
Na spomínanej konferencii vystúpil starosta obce Zoltán Mento s výzvou kompetentným na záchranu tejto výnimočnej lokality.
„Trvám na tom, aby sa terajšia situácia nepodceňovala, ale aby každá zložka, ktorá má na to možnosti, sa podieľala na záchrane územia. Samozrejme, keďže je to územie s najvyšším stupňom ochrany, musia tu konečné slovo povedať ochranárske zložky, aj samotné Ministerstvo životného prostredia SR,“ zopakoval nám aj teraz svoje stanovisko Zoltán Mento.
Podľa stanoviska riaditeľky Chránenej krajinnej oblasti Latorica v Trebišove Kristíny Voralovej bol v auguste tohto roku schválený Program záchrany korytnačky močiarnej, ktorý je predpokladom na zaradenie do projektov Operačného programu kvality životného prostredia (OPKŽP).
Hydrogeologický prieskum
O vyjadrenie sme preto požiadali aj generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici Milana Boroša.
Pýtali sme sa, v akom štádiu riešenia je tento projekt v súčasnosti, lebo jeho realizácia je podmieňujúca pre riešenie konkrétnych aktivít v území Tajby a samotnej záchrany populácie korytnačky močiarnej.
„Ministerstvo životného prostredia SR schválilo 17. augusta Program záchrany korytnačky močiarnej na roky 2017–2021. Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) v roku 2017 zrealizovala jednu z aktivít plánovanú v programe záchrany a to Hydrogeologický prieskum v NPR Tajba v súvislosti s potenciálnym revitalizačným opatrením – odťažením nánosov bahenných sedimentov z dna mŕtveho ramena. Geologicko-prieskumné práce v okolí ramena boli realizované v mesiaci február 2017, kde sa predpokladal nižší potenciálny vplyv negatívnych prejavov rušenia bioty v rámci NPR,“ napísala nám vedúca oddelenia zoológie ŠOP SR Ivana Havranová.
Ďalej uviedla, že na základe správy z hydrogeologického výskumu sa plánujú vykonať manažmentové opatrenia v NPR Tajba a to úprava hladiny a dna, prípadne dotácia vody z Bodrogu z dôvodu jej vysychania a zazemňovania, kúpením mobilného prečerpávacieho zariadenia (v prípade potreby bude použité aj pre iné lokality s výskytom korytnačky močiarnej).
V novembri 2016 Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) realizoval protipovodňové cvičenie za použitia mobilného prečerpávacieho zariadenia.
ŠOP SR v rámci spolupráce s SVP navrhla ako lokalitu protipovodňového cvičenia NPR Tajba, čím sa zároveň overila táto technická možnosť v prípade potreby dotácie vody z rieky Bodrog.
Výzvu predpokladajú začiatkom 2018
„Počas roka 2017 prebiehalo zhromažďovanie podkladov pre prípravu projektu z OPKŽP, z ktorého sa plánujú hradiť aktivity Programu záchrany. Predpokladané otvorenie výzvy na predkladanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z OPKŽP je začiatok roka 2018,“ uzatvorila Ivana Havranová.
Spoluprácu so ŠOP SR nám potvrdila aj Eva Kolesárová, riaditeľka Správy povodia Bodrogu v Trebišove.
„My sme v minulom roku po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody odprezentovali technické možnosti doplňovania vody do Tajby prostredníctvom techniky, ktorú máme momentálne vo výpožičke od Ministerstva vnútra SR.“
Ukazuje sa teda, že cesty a technické možnosti záchrany vzácneho biotopu s rozmnožujúcou sa populáciou korytnačky močiarnej existujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín