ZEMPLÍN. Predvianočné tradície v regióne Zemplína sú aj v dnešnej dobe neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí.

Aj keď sa viaceré zvyky a rituály dodržujú v obmedzenej miere, viacerí veria v silu stridžích dní, dlhé noci a povery spájané s Katarínou i Ondrejom.

Stridžie dni

Práve stridžie dni sú v čase, keď sa najviac skracuje deň a najdlhšie trvá noc. Ľudia často verili, že práve vtedy majú zlé sily, bytosti a strigy najväčšiu moc.

„Stridžie dni majú korene v starých poverových predstavách, ktoré tu pretrvávali ešte od slovanských dôb. Tradícia sa miešala s vplyvmi z okolitých krajín. Preto boli aj rozdiely medzi západným a východným Slovenskom,“ povedal Jozef Hrabovský, etnológ zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.

Konáriky z ovocných stromov

Medzi stridžie dni zaraďujeme Katarínu, Ondreja, Barboru, Luciu, ale aj Mikuláša. Práve Katarína so sebou prinášala začiatok aktivity nečistých síl.

„V tom čase na východnom Slovensku ľudia vykonávali ľúbostnú mágiu. Odrezávali konáriky z ovocných stromov, najčastejšie z čerešne, na ktoré sa zavesili želania. Keď vykvitol, znamenalo to, že sa splní,“ priblížil Hrabovský.

Ľudia verili aj tomu, že ak do domu prvá v tento deň vstúpi žena, tak sa po celý rok bude rozbíjať riad.

„V niektorých oblastiach sa robilo rituálne rozbíjanie starého riadu. V iných častiach Slovenska robili ľudia žartovné veci. Schovávali náradie alebo rozložili a znova poskladali voz na streche domu.“

Ľúbostná mágia na Ondreja

Najbohatším dňom v rámci zimného zvykoslovného cyklu bol, podľa etnológa, práve posledný novembrový deň zasvätený Ondrejovi.

„Roľnícka dospievajúca mládež stretávajúca sa v kúdeľných domoch vtedy nepriadla, ale o to viac sa venovala rozličným praktikám ľúbostnej mágie. Najmä dievčatá chceli vedieť, či sa v nasledujúcom roku vydajú a tiež za koho,“ prezradil Hrabovský.

Najrozšírenejšie bolo varenie pirohov.

„V dome, kam chodili na priadky, sa varili pirohy. Dievčence zobrali potajme múku z domu, rovnako aj vajíčka a každá si ich nalepila deväť. Do každého vložila lístok s menom mládenca alebo jeden nechala prázdny. Pirohy potom hodili do vriacej vody a ktorý prvý vyplával, ten vylovila. Ak tam bolo meno mládenca, tak za toho sa mala vydať. Ak v ňom bol čistý lístok, to znamenalo, že ostane starou dievkou,“ opísal etnológ, s tým, že varenie pirohov bolo zaužívané najmä v obciach Trhovište, Horovce, Pozdišovce, ale aj Kačanov, Poruba pod Vihorlatom a Jenkovce.

Magické číslo deväť

Dozvedieť sa niečo o nastávajúcom manželovi bolo možné aj počítaním kolíkov v plote.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín