Ako futbalový tréner sa preslávil najmä tým, že „zriedil“ povestný prešovský betón. Erudovaný srdciar pôsobil aj v Snine, Trebišove, ale aj v zahraničí.
Tréner Štefan Nadzam (narodený 18. januára 1940 v Budkovciach, okr. Michalovce) sa do histórie slovenského futbalu zapísal veľkými písmenami.
Futbal mu bol veľkou láskou, stal sa jeho životnou náplňou. Hral v Michalovciach, vo Zvolene, Šumperku, Olomouci a Třinci.
Svoje poznatky neskôr rozdával ako tréner futbalistov v Snine, Michalovciach, Trebišove, Prešove a v Hradci Králové.
Najlepšie roky svojej činnosti zažil v Prešove, kam prišiel v roku 1989. Bol uznávaným odborníkom, človekom, mal prirodzenú autoritu.
Náročnosťou na seba aj iných, erudíciou, umom a bohatými skúsenosťami výrazne prispel k tomu, že Tatran hneď po roku postúpil do prvej československej futbalovej ligy.
Štefan Nadzam (na archívnej snímke) bol progresívny tréner, zdobilo ho i to, že dal šancu mladým hráčom. Napríklad sedemnásťročnému Jozefovi Kožlejovi.
Rozriedil betón
Kým mnohí tréneri v Prešove rýchlo skončili, Štefan Nadzam robil v Tatrane malé futbalové zázraky. Oproti dovtedajšiemu „betónu“ presadzoval ofenzívnu hru.
V roku 1992 Tatran pod jeho vedením zvíťazil v Slovenskom pohári a bojoval so Spartou vo finále Československého pohára.
Vo finále Slovenského pohára vyhral Prešov v Dolnom Kubíne nad Lokomotívou Košice 2:0 (1:0).
Pre Štefana Nadzama to bola odmena za jeho húževnatosť, vytrvalosť, tvorivosť.
Vo finále Československého pohára, ktoré sa hralo v Trebišove pred 7 000 divákmi, Tatran podľahol Sparte Praha 1:2.
V rokoch 1992 a 1993 bol spolu s Jozefom Jankechom trénerom výberu Slovenska.
Podľahol zákernej chorobe
S prešovským mužstvom sa rozlúčil v júni 1993.
Potom prijal ponuku Hradca Králové, kde pôsobil rok a pol. Už pred odchodom ho trápila zákerná choroba.
Na začiatku roka 1995 opäť prišiel pomôcť Tatranu, ale zdravotné problémy mu už nedovolili pracovať naplno.
Zomrel 26. júla 1995 v Michalovciach. In memoriam bol ocenený futbalovou Cenou fair play MUDr. Ivana Chodáka.