MICHALOVCE. Miestom Špacirok po stopách Židov bola miniatúra synagógy a galéria pod holým nebom.
Výstava fotografií spracováva židovskú tému komplexne, od ich príchodu do Michaloviec, cez ich povolania, až po miesta posledného odpočinku.
Historici Matej Starják a Stanislava Rovňáková prezradili počas špacirok množstvo historických, kultúrnych, ale aj náboženských zaujímavosti.
Nechýbali ani zvedavé otázky Michalovčanov.
„Väčšina Židov sem prišla v 18. storočí z mesta Halíč. Je to historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine. Prichádzali do Uhorska z toho dôvodu, lebo voči ním bolo tolerantnejšie, ako napríklad Rusko, alebo iné okolité krajiny. Navyše uhorskí šľachtici im ponúkali možnosti usadenia a podporovali ich, lebo vedeli, že židovský element je podnikavý a dokáže dobre hospodáriť na zverenom majetku, viacerí využívali ich služby, najmä čo sa týka finančníctva,“ vysvetlil Starják.
Počet Židov v Michalovciach stále rástol a tie maximálne hodnoty dosahoval pred 2. svetovou vojnou.
„Patrili doslova medzi honoráciu Michaloviec a držali v rukách najvýznamnejšie posty, v oblasti finančníctva, poisťovníctva, právnictva a lekárstva,“ povedal historik.
Typicky židovská Hodvábna ulica
Zaujímavosťou je, že historické budovy na Námestí osloboditeľov sú spájané práve so Židmi.
„Niekedy to bola Hlavná ulica, dnes námestie, kde sa sústreďovalo židovské obyvateľstvo. Stavali najmä multifunkčné budovy, kde predná časť slúžila ako obchodíky, kancelárie a zadná na bývanie,“ prezradil Starják.
Ide napríklad o objekt Zlatého býka, bankovej budovy, bankového paláca, ale aj meštianskeho domu pod kupolou.
Medzi najznámejšie židovské prevádzky a podniky patrili napríklad parný mlyn a elektráreň Viliama Landesmana, budova Landesmanovej tlačiarne a známy hostinec Gambrinus.
Židia bývali v minulosti od 18. storočia až do 40. rokov 20. storočia prakticky v celých Michalovciach.
Najviac domov však mali v starom centre, dnes je to okolie Zemplínskeho múzea a rímskokatolíckeho farského kostola.
„Typicky židovskou bola napríklad Hodvábna ulica, v súčasnosti Ulica Ľudovíta Štúra. Židovské obyvateľstvo bývalo aj v pôvodne samostatných obciach Stráňany, Topoľany, Močarany a Vrbovec, dnes už tvoria súčasť mesta.“
Zbúraná synagóga
Budovu židovskej synagógy dokončili v roku 1888 a nachádzala sa na mieste v blízkosti dnešného Mestského kultúrneho strediska.
Patrila medzi najkrajšie budovy meste a významne sa zapísala do dejín, žiaľ, v roku 1976 ju zbúrali.
„Na Ulici Ľ. Štúra sa dodnes zachovalo ešte pár židovských stavieb. Je tu jednak pôvodný dom rabína a na tom istom pozemku sa nachádza ešte jedna synagóga, ktorá dodnes stojí, síce je dosť v schátralom stave. Je to takzvaná mala synagóga klaus, pre chasidských židov,“ prezradil Starják.
Židovské cintoríny sú v Michalovciach dva. Jeden sa nachádza na Stráňanoch a druhý pod Hrádkom, na ktorý sa dodnes pochováva.
Oba sú oplotené, upravené a stali sa dôstojným pietnym miestom, na ktoré sa dá vstúpiť iba v sprievode správcu cintorínu.
Dnes iba pár jednotlivcov
Počas 2.svetovej vojny bolo vyše 3-tisíc Židov z Michaloviec transportovaných do koncentračných táborov Osvienčim, Majdanek a sústreďovaní boli aj do židovského geta v poľskom meste Łuków.
Späť sa vrátilo niečo vyše 100 Židov, väčšina nedobrovoľne ukončila svoj život na území Poľska. Po návrate tu zotrvali nejaký čas, ale následne sa vysťahovali do USA alebo do štátu Izrael. Dnes v Michalovciach žije iba pár jednotlivcov, ktorí sa hlásia k židovstvu. Po zbúraní ortodoxnej synagógy mali takú malú modlitebňu, ktorá bola situovaná v jednom rodinnom dome na Bernolákovej ulici. Počet sa stále znižoval a tak židovská náboženská obec nebola schopná ani túto malú modlitebňu udržať a zrušila sa. Dnes Židia v Michalovciach nekonajú žiadne bohoslužby.“
Po stopách svojich predkov prichádzajú do metropoly Zemplína najmä ľudia z USA.
„Záujem má stúpajúcu tendenciu, už niekoľko rokov je móda hľadať svojich predkov a práve Židia chodia po koreňoch svojich. Viacerí z nich navštívia práve Michalovce a okolie. Táto oblasť, čo sa týka koncentrácie Židov, bola veľmi bohatá,“ uzavrel historik.
Špacirki Židia v Michalovciach organizovalo Zemplínske múzeum v spolupráci s mestom Michalovce a Mestským kultúrnym strediskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
