MICHALOVCE/TREBIŠOV. Prvé bociany sa v hniezdach v Michalovskom a Trebišovskom okrese objavili v poslednej dekáde marca, prílet sa však začiatkom apríla zastavil pre nepriaznivé počasie.
Dlhotrvajúce chladné, daždivé, ale aj zasnežené počasie spôsobilo, že vo viacerých hniezdach chýbali partneri.
„Samce si začali zháňať nové partnerky, často ešte pohlavne nedospelé alebo také, ktoré začínali po dosiahnutí pohlavnej zrelosti prvýkrát hniezdiť. Preto keď v druhej polovici apríla doleteli pôvodné partnerky, v hniezdach dochádzalo k zmenám v partnerských vzťahoch a súbojom. Platí tu zákon prírody, kde silnejší vyhráva. Dôsledok toho boli často vyhodené vajcia,“ vysvetlil Miroslav Fulín, koordinátor monitoringu bociana bieleho na Slovensku.
Nepriaznivé počasie spôsobilo v mnohých prípadoch aj zachladnutie vajec, z ktorých sa už mláďatá nevyliahli.
„Straty v počte vyvedených mláďat sú podstatne vyššie, ako to je v iných, priaznivejších rokoch.“
Nedostatok potravy na poliach
Obľúbené bociany sa, žiaľ, v posledných rokoch dostali aj do pozície nevítaných cudzincov.
Nie každý chce mať za suseda rodinu bocianov a ohľad na nich neberú ani poľnohospodári.
„Michalovce a Trebišov nepatria k okresom s vysokým počtom vychovaných mláďat. Je to aj dôsledok intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby, pestovania vysokobyľových plodín, ako sú napríklad kukurica, slnečnica, repka či sója a obilniny. Na týchto aj chemicky ošetrovaných lánoch polí bocian neloví a ani by nenašiel potravu. Problém sú aj opustené plochy zarastajúce inváznymi druhmi vegetácie,“ povedal Fulín.
Ideálnejšie podmienky na život majú bociany v severnejšie položených okresoch, kde je väčší podiel pasienkov, kosených plôch a pôvodných kvetnatých lúk s výskytom početnej fauny ako ich hlavnej potravy.
Bocianom sa na Zemplíne páči
Počtom obsadených hniezd sa radia, podľa koordinátora monitoringu, okresy Trebišov a Michalovce k najpočetnejším na Slovensku.
„Z celkového počtu 1 333 zaznamenaných obsadených hniezd na Slovensku v roku 2016 tu hniezdilo 201 párov, čo predstavuje pätnásť percent populácie.“
Niektoré hniezda však zostali tento rok opustené a iné zanikli. Pre bociany bolo vybudovaných aj 121 náhradných položiek ako ponúk na zahniezdenie.
„Tie stoja v obciach v oboch okresoch zatiaľ bez záujmu. Preto, aby tu bociany hniezdili, je limitujúci dostatok potravy v okolí,“ povedal Fulín.
Väčšine bocianov sa podarí odchovať jedno, dve alebo aj tri mláďatá. Rarita sú hniezda, kde ich bolo tento rok oveľa viac.
„Na Slovensku máme zaznamenaných 29 hniezd s piatimi vyvedenými mláďatami. Jedno sa nachádzalo aj na území michalovského okresu, v obci Petrovce nad Laborcom.“
Z Palína až do Južnej Afriky
Ochranári v spolupráci s ornitológmi sa každoročne snažia označiť čo najväčší počet mláďat v hniezdach.
„Krúžkovanie slúži na získavanie informácií o ich ďalšom osude. Ako sú napríklad vek, vzdialenosť preletenej trasy pri migrácii, vernosť k hniezdu a partnerovi i príčiny úhynu,“ vysvetlil Fulín. V tomto roku sa podarilo okrúžkovať 115 mláďat.
Jesenná migrácia bocianov sa začala už v auguste.
„Väčšina našich bocianov už odtiahla a do nášho územia prileteli bociany zo severu. Zhromažďujú sa na strniskách, oraniskách a lúkach. Vyčkávajú príhodné poveternostné podmienky na odlet. Podľa spätných hlásení najďalej z územia doletel bocian krúžkovaný v Palíne a nájdený v Juhoafrickej republike na mieste vzdialenom 9 175 km od miesta krúžkovania.“
Na bociany biele striehne počas migrácie množstvo nástrah.
Jedna z najhrozivejších sú elektrické vedenia, na ktorých sa zabíjajú v dôsledku nárazov alebo zásahom elektrickým prúdom. Čoraz častejšie sa stávajú bociany aj terčom streľby a pytliactva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
