TREBIŠOV. Uplynulú stredu bol Medzinárodný deň jogy. Účastníci skupiny Ruženy Kováčovej, cvičiaci pravidelne v jednej z trebišovských telocviční, sa rozhodli vychutnať jej účinky v prostredí famózneho andrássyovského parku.
Doslova si užívali nielen cvičenie, ale aj účinky génia Loci na telo i dušu.
Krásna liečivá príroda v blízkosti malého rybníka, starodávnych košatých stromov i mauzólea rodiny Andrássyovej, znásobila ich pocity nevšednosti bežného dňa.
„Snažím sa na svojich lekciách, aby si ľudia osvojili základy zdravého pohybu, dokázali vypnúť aspoň na hodinku a pol, mali otvorené srdce a myseľ pre svet. Aby sa naučili vnímať reč svojho tela a neubližovali mu. Objavili svoju vytrvalosť a trpezlivosť. Prežívali radosť z každého dňa a pozerali naňho ako na nový začiatok a na novú príležitosť. Naše stretnutia spájajú ľudí, ktorí nemajú zdanlivo nič spoločné, ale keď si sadnú za jeden stôl, zistíte, že sa vedia spolu smiať a to stačí,“ prezradila nám Ružena Kováčová, inštruktorka jogy I. stupňa, Joga proti stresu a Detská joga.
Momentálne navštevuje aj kurz jogovej terapie, kde sa spája joga s vývojovou kineziológiou.
Zmizli bolesti kĺbov a chrbtice
Sama vraví, že s týmto druhom cvičenia sa po prvýkrát stretla pred siedmimi rokmi.
„Moja vášeň k joge sa vyvíjala postupne. Na začiatku som začala cvičiť kvôli zdravotným problémom. Pravidelným cvičením zmizli nielen bolesti kĺbov a chrbtice, ale ustali aj astmatické záchvaty. Neskôr som zistila, že joga dokáže viac. Zlepšovala sa moja fyzická kondícia, myseľ sa stávala pokojnejšou a vyrovnanejšou. Pocit pohody a pokoja znásoboval nárast vnútornej energie. Postupne som jogu nebrala ako cvičenie, ale ako formu oddychu a relaxu, kde môžem vystúpiť z rýchleho tempa dnešných časov,“ netajila svoj vzťah k tomuto cvičeniu.
Dôchodkyňa: Vždy som mala rada pohyb
Účastníci cvičenia jogy v Trebišove a v Sečovciach sa stretávajú na hodinách počas celého pracovného týždňa. Jedni tvoria skupinu začiatočníkov a druhí sú už pokročilejší. Dovedna je ich dvadsaťpäť, medzi dospelými sú aj deti, ženy i muži.
Dôchodkyňa pani Viera Fedorčáková je najstaršia zo všetkých cvičiacich, pôvodne bola učiteľka. Hodiny jogy si veľmi obľúbila a je spokojná aj s vývojom jej zdravotného stavu.
„Vždy som mala rada pohyb. V mladosti som s mojimi dcérami chodila na aerobic. Ony neskôr našli záľubu v loptových hrách a ja som ostala pri cvičení na hudbu. Hudba ma dokázala vtiahnuť do cvičenia na maximum. Takto som odbúravala stres. Neskôr som na 2 roky s tým prestala kvôli pribúdajúcim chorobám. Artróza, polyneuropatia a následné zlomeniny nôh mi už nedovolili robiť žiadny rytmický šport. Po dlhej rekonvalescencii som hľadala v Trebišove spôsob, ako sa hýbať. Takto som sa dostala k cvičeniu jogy. Bála som sa, že ma takýto pokojný pomalý pohyb ako temperamentného človeka nebude baviť. Opak je pravdou. Cvičím 2x týždenne v skupine pre začiatočníkov a po každom cvičení mám v nasledujúci deň podstatne menšie chronické bolesti. Keďže mám postihnuté nohy, trošku si niektoré cviky pri-spôsobujem. Cvičím pravidelne a keby mi čas dovolil, tvrdím, že denným cvičením sa dá žiť aj bez bolesti. Je veľa ľudí, ktorí prídu 2 až 3-krát a prestanú. Nemajú vytrvalosť, sebazaprenie a počiatočná nedokonalosť cvikov ich zrejme odradí,“ vyznala sa Viera Fedorčáková zo vzťahu k novej záľube.
A zdôrazňuje, že v obidvoch skupinách vládne príjemná, pokojná a disciplínou podporená atmosféra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
