MICHALOVCE. Žiaci druhého stupňa základných škôl mali možnosť zúčastniť sa zaujímavej prednášky na tému hrnčiarstva.
Okrem súčasného stavu, nazreli aj do histórie. Nechýbal príbeh o okradnutých hrnčiaroch a známych tanečniciach na tmavom podklade.
„Deti sme oboznámili jednak s tvarom pozdišovskej keramiky a samotným faktom, že takéto remeslo má u nás v Zemplíne niekoľko stáročnú tradíciu. Okrem zdokumentovanej histórie odzneli na prednáške aj informácie o súčasnom stave i známych hrnčiaroch, ktorí sa dodnes venujú tomuto remeslu,“ povedal etnograf Zemplínskeho múzea Jozefa Hrabovského.
Hlavným cieľom bolo vzbudiť záujem o remeslo a nezameniteľnú keramiku, ktorá je známa takmer po celom svete.
Šesťstoročná tradícia
Výrobou keramiky sa ľudia zaoberali už odjakživa. Strediska výroby neboli iba v špecializovaných lokalitách, ale všade tam, kde boli vhodné suroviny, ako hlina a drevo na výpal.
Latinská listina z roku 1416 je podľa historičky Stanislavy Rovňákovej zo Zemplínskeho múzea jednou z prvých známych písomných dokladov o hrnčiarstve na území Slovenska.
„Poukazuje na to, že hrnčiarska výroba z blízkeho okolia zásobovala trh v Michalovciach, čo predpokladá určitú úroveň výroby. Po dlhom období dejín, z ktorého sa zachovali prevažne iba keramické nálezy, vďaka zápisu sa konečne dozvedáme mená konkrétnych hrnčiarov a opis situácie, ktorá ich pred 600 rokmi postretla,“ vysvetlila historička.
Príbeh okradnutých hrnčiarov
Nepriamym dokladom je listina palatína uhorského kráľovstva Mikuláša Garu.
„V roku 1416 požiadal Zemplínsku stolicu vyšetriť prípad zbitia a okradnutia dvoch hrnčiarov – Dionýza z Krasnoviec a Blažeja zo Šamudoviec. Keď sa vracali domov z trhu, v chotári Pozdišoviec ich prepadli poddaní pánov z Michaloviec. Zbili ich a vzali im 20 zlatých,“ uvádza sa v najnovšej historickej monografii obce Pozdišovce z roku 2015.
Čo hovorí história
Palatína o vyšetrenie požiadali Matej a Mikuláš Rufusovci, ktorí boli zemepáni obidvoch poddaných.
„Aj keď napadnutí hrnčiari neboli priamo z obce Pozdišovce, listina je dôkazom toho, že na panstve Pozdišovce pracovali hrnčiari, ktorých výrobky sa predávali aj na trhu mimo vlastného panstva,“ doplnila Rovňáková.
Svetlý podklad a rastlinné ornamenty. Nielen Zemplínčania sa stretávajú s pozdišovskou keramikou a podľa etnografa sa vžila pomerne ustálená predstava o tom, akí majstri sa jej venovali a čím sa odlišovala od ostatných keramických výrobkov.
Nezameniteľná
Na celom Slovensku i za hranicami je známa ako keramika s tmavým podkladom, farebným motívom tanečníc, ale napríklad v začiatkoch 20. storočia bol pre pozdišovské výrobky typický svetlý podklad a rastlinné ornamenty.
Známym karičkovým motívom začali hrnčiari zdobiť až po roku 1947.
„V tomto období výtvarníčka Júlia Horová – Kováčová z Ústredia ľudovej umeleckej výroby navrhla a pomohla hrnčiarom založiť hrnčiarske družstvo. Postupne došlo k modernizácii výroby, hľadaniu rôznych zaujímavých štýlov výzdoby a k výrobe nového sortimentu,“ opísal Hrabovský.
Keramické vázy i kachlice na pece
Okrem keramických nádob, ktoré slúžili na prípravu jedla a stolovanie sa vyrábali aj nádoby pre domáce hospodárstvo (napr. napájadlá, okury), kachlice na pece, a dekoratívna keramika.
„Domácnosti boli kedysi vybavené keramickými vázami, kvetináčmi a pokladničkami. Menej zastúpená bola figurálna keramika, z ktorej najznámejšie sú svietniky vo forme ženskej postavy – Majdalenka, alebo zvieracie figúrky,“ povedal Hrabovský.
Zápis do kultúry
„Za posledné roky sa v múzeu pri skúmaní pozdišovskej keramiky stretávame s poznatkami, ktoré všeobecne známe fakty ukazujú v novom svetle, alebo do nich vnášajú ešte viacej otáznikov. Nateraz je však záhadou, čo bude s pozdišovským hrnčiarstvom ďalej,“ uzavrel Hrabovský.
Aktívne sa výrobe tradičnej pozdišovskej keramiky venujú podľa etnografa približne šiesti hrnčiari.
Pozdišovská keramika sa významne zapísala do kultúry. Inšpirovali sa ňou rozprávači, folkloristi a významné miesto má aj v erbe a pečati obce Pozdišovce.
Prednášku s názvom Čaro hliny pripravilo michalovské múzeum v spolupráci so Zemplínskym osvetovým strediskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
