ZEMPLÍNSKA TEPLICA. Obec Zemplínska Teplica sa zapísala do dejín ako miesto počiatku Východoslovenského roľníckeho povstania v roku 1831. Túto udalosť dodnes pripomína v dedine malý pamätník.
Situácia v lete 1831 bola v oblasti východného Slovenska vo vtedajšom Uhorsku veľmi napätá.
Všeobecne zlé hospodárske a sociálne pomery sedliakov zhoršila neúroda v predchádzajúcom roku a do toho prišla rozmáhajúca sa smrtiaca epidémia cholery.
Rozbuškou boli popri rôznych poverách, neznalosti a strachu paradoxne opatrenia úradov, ktoré mali pomôcť epidémiu zastaviť.
Prvý konflikt sa stal v Zemplínskej Teplici (vtedy Kerestúr) 24. júla, keď rozhnevaní poddaní dočasne zajali stoličného komisára.
Uverili, že ich chcú otráviť
"Ľudia nevedeli, o čo ide. Dezinfikovali im studne a oni si mysleli, že im sypú otravu. Búrili sa tiež proti ďalším opatreniam, napríklad to bolo vykopanie 80 hrobov pre potenciálnych mŕtvych či príprava veľkých rakiev pre štyri až päť osôb na hromadné pochovávanie. Ľudia sa toho obávali a búrili sa proti panstvu," uviedla starostka Zemplínskej Teplice Jozefína Uhaľová.
Mnohí sedliaci uverili, že ich páni chcú otráviť. Tzv. cholerové povstanie sa tak živelne rozšírilo do oblastí Zemplína, Abova, Šariša a Spiša.
Vzbura vyústila až do drancovania, vyháňania zemepánov i vraždenia.
Nepokoje v samotnej Zemplínskej Teplici však až taký násilný priebeh nemali.
Povstanie v krajine napokon vojsko v polovici augusta potlačilo a na šibeniciach skončilo 119 povstalcov.
Pamätník z roku 1956 stojí v obci pred základnou školou, jeho autorom je akademický sochár František Patočka.
Udalosť pripomína krátky nápis: "Tu povstal 25.VII.1831 zemplínsky ľud v sedliackom povstaní za svoje práva a slobodu. Na pamäť 125. výročia vďačný východoslovenský ľud."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
