Modrotlač si pamätala z detstva, no keď s ňou ako študentka výtvarných umení prišla prvýkrát naozaj do styku, uvedomila si, aké vzácne dedičstvo nám tu predkovia zanechali. Táto stovky rokov stará technika rozhodne nepatrí len do múzea, ale dajú sa z nej tvoriť úžasné veci aj pre dnešného moderného človeka. Mišena Juhász, rodáčka z obce Lastomír v okrese Michalovce, už svoju modrotlačovú tvorbu predstavuje aj v zahraničí.
Dalo by sa povedať, že modrotlač zažíva opätovný boom – také znovuobjavenie? Čím to podľa vás je?
– Myslím si, že ľudia si čoraz viac uvedomujú, aká je ručná práca výnimočná, originálna a hlavne naša. Nielenže modrotlač je spätá s našou kultúrou – je v nej niečo zastarané, pôvodné, cítiť v nej našich predkov, korene, no zároveň sa posúva do nových, súčasných foriem. To je podľa mňa pre ľudí lákadlom. Chcú sa odlíšiť a „Made in China“ poniektorých už začína nudiť. Pevne verím, že to nebude len krátkodobý ošiaľ a o modrotlač a naše ďalšie nespočetné remeselné poklady bude naďalej záujem. Z ľudovej kultúry sa dá veľmi veľa čerpať, je to studnica inšpirácií a podnetov a aj preto je veľmi dôležité „nezaspať na vavrínoch“ a napredovať. Ak má byť folklór dnes zaujímavý a žiadaný pre súčasných ľudí, je potrebné ho posúvať ďalej. A to je aj pre mňa tá pravá výzva.

Pamätáte si, kedy očarila modrotlač vás natoľko, že ste sa rozhodli pracovať s týmto materiálom?
– Modrotlač som si pamätala už z detstva ako niečo vzácne, no až na Vysokej škole výtvarných umení, kde som študovala odevný dizajn, som v rámci semestrálnej práce mala možnosť bližšie sa zoznámiť s touto technikou. Vtedy som si ručne, štetcom maľovala látku, ktorá sa následne zasielala do dielne v Čechách na zafarbenie v indigu a ďalšie spracovanie. Uvedomila som si, aká je to prácna technika a hlavne sa mi na tom zapáčilo to, že človek do poslednej chvíle ani netuší, ako bude vyzerať finálne nafarbená látka. V tom je to čaro. Všetky dievčatá sme čakali, či sa tlač vydarí. Môžete celé večery maľovať a farbiť látku, no neviete, či sa to nakoniec naozaj podarí. Keď sa v roku 2012 rozhodol môj spolužiak Matej Rabada, ktorý bol v tom čase na voľnej textilnej tvorbe, znovuzrodiť modrotlač, vedela som, že to chcem jednoznačne využiť. Tieto prvé modrotlačové látky sa tlačili v pivnici bytového domu, v ktorom Matej vtedy býval. Vytvorili sme úplne inú modrotlač, aká bola dovtedy zvykom. Tlačili sme abstraktné Matejove dezény na už priemyselne farbenú látku. Po reakcii s indigom vznikali na látke rôznorodé farebné hry. Bolo to veľké experimentovanie, z ktorého vyšli nevšedné, zaujímavé veci. Ja som z toho ušila semestrálnu kolekciu. Odvtedy som vedela, kadiaľ bude viesť moja cesta. Teraz, keď už Matej vytvoril svoju dielňu v Párnici na Orave, máme lepšie možnosti na spoluprácu a svoje látky na odevy si už aj sama navrhujem a kreslím.

Kedysi bola modrotlač látka skôr na obyčajný „pracovný“ odev, vy z nej dnes dokážete šiť aj krásne spoločenské šaty. Obstojí táto historická látka aj v štýle haute couture?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín