MICHALOVCE. V poradí už 17. ročník jarného jarmoku priniesol bohatý kultúrny program, ktorý prilákal do centra stovky návštevníkov.
Obchodnú ulicu zaplavilo vyše 120 stánkov s rôznym sortimentom, občerstvením a gurmánskymi špecialitami.
Parkovisko pred mestským kultúrnym strediskom sa zmenilo na gazdovský dvor a piatkový program odštartoval v skorých ranných hodinách súťažou vo varení kotlíkového guláša.
Varili policajti, dôchodcovia, úradníci
Amatérski kuchári súťažili v tímoch a do ochutnávky sa mohla zapojiť aj široká verejnosť. Družstvá pripravovali obľúbené guláše podľa vlastných receptúr a ingrediencií. Varili policajti, občianske združenie, dôchodcovia, ale aj úradníci.
Odborná porota hodnotila chuť, konzistenciu i samotnú prípravu. Nikto neodchádzal naprázdno a zo súťaže už tradične vyšli všetci ako víťazi.
Stredoveký guláš s pivom
Návštevníci si mohli obzrieť aj dobové stolovanie a pochutnať si na stredovekej kuchyni z dielne michalovských šermiarov.
„Základ nášho guláša tvorilo hovädzie mäso, čierne pivo, sušený chlieb, soľ, čierne korenie a šafran. Je to pomerne jednoduchý recept, ktorý zvládne každá gazdiná,“ povedal Štefan Vályi z michalovského spolku šermiarov Leo Albus.
Najprv sa pustili do varenia mäsa v slanej vode, ktoré po zmäknutí vybrali a vývar postupne dochucovali koreninami, zahusťovali chlebovou strúhankou a pivom. Na koniec pridali mäso a stredoveký guláš bol hotový.
„Bolo to typické jedlo pre širokú časť obyvateľstva, avšak nie pre pánov, tí obľubovali v stredoveku náročnejšie jedla a dávali prednosť kuraciemu mäso. Chuť guláša je výrazná horko-sladká a šafran dodával polievke aromatickú vôňu a príchuť,“ dodal Vályi.
Jarný jarmok. Priniesol veľa zábavy a folklóru. (zdroj: Zuzana Ročeňová)Folklór i remeselníci
Na jarmoku nechýbala folklórna hudba, o ktorú sa postarali spevácka skupina zo Spišského Štvrtku Východňarské Šarkanice a dychová hudba Východňare z Humenného i Sečoviec.
Počas troch dní sa na pódiu predstavili aj Hudobná skupina Pavelčakovci, Massriot band, Veronika Rabada so skupinou, kapela feedEggs a kabaretné trio Traja z Raja.
Uličku remesiel obsadila štyridsiatka šikovných remeselníkov, ktorí ponúkali zaujímavé výrobky z dreva, kovu i keramiky.
Rezbár Pavol Tomko z Nového Ruskova (okres Trebišov) priniesol na jarmok niekoľko už takmer zabudnutých hudobných nástrojov. Okrem fujár a píšťaliek mnohých zaujala napríklad goralská basa, liptovské husličky i netypická trombitá fujara vyrobená zo samorastu.
„Dá sa povedať, že sú to nástroje minulého storočia a dnes sa už veľmi nepoužívajú. Niekedy boli neodmysliteľnou súčasťou ľudovej hudby a kultúry,“ povedal Tomko, ktorý sa rezbárstvu venuje už dlhých pätnásť rokov. Každý hudobný nástroj z jeho dielne je zdobený typickými slovenskými ornamentmi.
Obľúbený parkúr a stavanie mája
V Parku študentov odštartoval uplynulú sobotu už 16. ročník Jarnej ceny Michaloviec.
Jazdecké preteky sú jedným z najväčších lákadiel.
Stavanie mája na Námestí osloboditeľov mali vo svojej réžii chlapci a dievčatá z folklórneho súboru Zemplín.
Viac ako sto stánkov. Zaplavilo Michalovce. (zdroj: Zuzana Ročeňová)Lov rýb a športový deň
Májový pondelok sa niesol v znamení športu.
Hneď z rána štartoval Pohár primátora mesta, preteky detí v love rýb udicou na jazierku Baňa.
To sa naozaj zaplnilo malými rybármi, ktorým vypomáhali rodičia i starí rodičia. A o úlovky nebola núdza.
Tento rok nechýbalo ani zapálenie olympijskej pochodne a ďalšie ročníky úspešného Podvihorlatského maratónu, Michalovského polmaratónu a polmaratónskej štafety.
Krst knihy o Zemplíne
Počas jarných trhov sa krstila aj kniha, ktorá mapuje Zemplínsky región a nedotknutú prírodu. Nesie názov Zemplín z neba, ktorej spoluautormi sú Jozef Caban a Ľubomír Vyskoč.
„Môj osobný názor je taký, že Zemplín okrem toho, že je najväčší región na Slovensku, je takou trinástou komnatou. Až keď sem človek príde, uvidí, aké krásne veci a prírodu tu máte,“ povedal Jozef Caban. Autormi 122 leteckých fotografií sú Milan Paprčka, Matúš Krajňák, Jozef Priesol a Simona Nádašiová.
Krstným otcom sa stal primátor mesta Michalovce Viliam Zahorčák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
