ORECHOVÁ. Pre obec Orechová v Sobranskom okrese sú typické vinice, kedysi tu bola i šľachtiteľská stanica Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave.
Jedným z dôvodov, prečo sa ich súčasný majiteľ Pavol Michálek rozhodol na nich pracovať, je fakt, že v 90. rokoch upadali.
"S vinárstvom som začal po skončení vysokej školy v Ledniciach na Morave. Otec, profesionálny vinár, ma nasmeroval týmto smerom, tak som týmto smerom išiel," uviedol s tým, že s vínom sa spolu s bratom stretávali už od detstva.
Dnes Pivnica Orechová zamestnáva približne 25 ľudí, ročne vyrobí okolo 300 000 litrov vína.
Zachraňovali starú tradíciu
Majiteľ viníc a vinár Pavol Michálek. (zdroj: TASR/Michaela Zdražilová)Keď v roku 1993 prišiel do Orechovej, z 54 hektárov rozlohy zapísaných vinohradov bolo rodiacich okolo 18.
"Dostali sme to do dnešného stavu, kedy máme reálne približne 60 hektárov, ktoré rodia. Keby sme tu neprišli, nepredpokladám, že by to fungovalo," priblížil.
Dnes tu pestujú komerčné odrody typické nielen pre túto oblasť. U bielych vín je to približne desať druhov, u červených päť.
"Ideálne pre nás by bolo mať jednu alebo dve odrody, tak ako je to vo svete bežné, a s tými sa hrať na celej ploche," spomenul.
Pri viacerých druhoch je to náročnejšie, pretože každej odrode sa musia venovať zvlášť. "Takisto v pivnici to spracovanie u každej odrody je trošku iné."
Pátranie po archívoch
Vinohrady v Orechovej začal koncom 50. rokov podľa jeho slov sadiť semenársky podnik, neskôr ich pod seba vzal výskumný ústav.
Keďže v blízkych obciach, ako je Tibava, Krčava a Priekopa, má vinárstvo približne 200-ročnú tradíciu, Michálek predpokladá, že to neobišlo ani Orechovú.
"Táto oblasť kedysi patrila pod Užskú župu. Užhorod je v inom štáte, je problém dostať sa k nejakým archívnym písomnostiam ohľadom vinohradníctva tu v tejto oblasti. Máme dohodu s michalovským múzeom, že nám urobia štúdiu a pôjdu po archívoch," doplnil.
Víno ako životný štýl
Pavol Michálek starší sa do Orechovej dostal ešte v roku 1966, keď pre víno zanechal pedagogickú prax.
"Vinič je pre mňa hlavnejší. Je to rastlina, ktorej treba rozumieť. Dáva mi strašne veľa," uviedol s tým, že k ochutnávke jeho výsledného produktu postačí dobrá partia.
Jeho syn tvrdí, že pri kúpe akéhokoľvek vína sa treba riadiť dátumom výroby, resp. plnenia. "Ten by mal byť čo najbližšie k dátumu kupovania," uviedol.
Víno je podľa neho živý organizmus, podobne ako človek. Je mladé, zrelé, dospelé a staré.
"Najdlhší čas svojho života sme dospelí. Ako dlho bude víno dospelé, vhodné na pitie, kedy bude mať chuťové a nutričné hodnoty, ktoré má mať, ovplyvňujete skladovaním. Domnievať sa, že vinár dal do fľaše víno s tým, že bude dobré o dva roky, je pri našich reduktívnych vínach hlúposť," dodal.
Každý vinár dá podľa neho víno do fľaše vtedy, keď je dobré a vhodné na pitie.
Špecifické podnebie robí svoje
V Orechovej majú vinári aj prozaické problémy. Vyvarovať sa musia plesňovej chorobe - múčnatke.
"Je tu suchšie podnebie, máme chladnejšie zimy, teplejšie letá, Vihorlat nám nepustí zrážky. Ruka v ruke so suchým počasím nám na jar napádajú vinice roztoče," priblížil Pavol Michálek.
Na druhej strane obsahuje hrozno viac cukru pre teplejšie podnebie.
"Poloha je veľmi dobrá a v podstate nie je na čo sa sťažovať. Keby to však bolo jednoduché pestovať, tak by to pestoval každý," doplnil.
Starostlivosť o vinič totiž nie je podľa Micháleka jednoduchá záležitosť.
"My tu režeme len na jeden ťažeň, máme posuvné dvojdrátia, čo je tiež taká na Slovensku málo rozšírená vec," vysvetlil.
Hrozno je ako liana, ktorú, ako tvrdí, nemôže pestovateľ nechať v stave, v akom divo rastie, pretože nebude mať úrodu.
"Vinič musíte redukovať, strihať, aby vyhodil jednoročné letorasty, na ktorých vyrastú tohtoročné, na ktorých bude už hrozno," priblížil metódu strihania.
Odporúča si však v tejto súvislosti pozrieť literatúru, prípadne k tomu prizvať odborníka, ktorých je však podľa jeho slov málo.
Pomáha aj miestna meteorologička
V tunajších vinohradoch pracuje už 42 rokov Jozefína Kaťuchová. Do vinice ju priviedla láska k prírode. Považujú ju tu za miestnu meteorologičku, keďže už 25 rokov trikrát denne meria teplotu pôdy a vzduchu.
Informácie získava pre Slovenský hydrometeorologický ústav. Ani raz počas tých rokov sa jej na to nepodarilo zabudnúť.
Teploty vzduchu i pôdy ovplyvňujú podľa jej slov vývoj viniča. Majitelia vinohradov sú preto vďační, že majú kolegyňu, ktorá zabezpečuje takýto monitoring, na základe ktorého môžu v prípade potreby vykonávať príslušné práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
