MICHALOVCE. Veľkonočné sviatky bez tradičných symbolov ako sú baránok, zajačik, vajíčko, korbáč či hrudka si už ani nevieme predstaviť.
Práve maľované vajíčka sú najviac dominantné a v tomto období nechýbajú vari v žiadnej domácnosti. Či už nimi gazdinky zdobia svoje príbytky alebo ich majú nachystané pre šibačov.
V súčasnosti sa stretávame s kraslicami od výmyslu sveta, na mnohé sa dívame s otvorenými ústami a v duchu sa pýtame, ako môže z takého krehkého vajíčka vytvoriť hotové umelecké dielo.
Inšpirácia z televízie
Záľubu v zdobení vajíčok našiel aj Ján Hlaváč, ktorého výtvory ste mohli do 13. apríla zahliadnuť aj v salóniku Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach na výstave nesúcej názov Čaro veľkonočnej kraslice.
„Začal som s tým pred troma rokmi a počas sledovania televízie ma inšpiroval jeden pán z Dolného Kubína, ktorý tie kraslice vyrábal kvôli svojmu zdraviu, aby sa mu zlepšili pracovné zručnosti. Mal totiž Parkinsonovu chorobu,“ začal Hlaváč, ktorý vtedy ostal v úžase z toho, že niečo také dokáže vyrobiť aj chlap.
„Vyskúšal som to, aby som zistil, či to dokážem aj ja. Oslovilo ma to, a tak som sa tomu začal venovať.“
Umelec zo Zemplína potvrdil, že zdobenie vajíčok nie je len ženskou záležitosťou.
„Zistil som, že aj mnoho ďalších chlapov na Slovensku sa tomu venuje.“

Pomáhal si internetom
Začiatky však rozhodne neboli ľahké.
„Pátral som napríklad po tom, čím vŕtať do vajíčok. Prvé pokusy som robil s bežnými slepačími vajíčkami, tie som sprvoti porozbíjal tak polovicu na polovicu. Lepšie sa mi robilo s husacími, ktoré sú o niečo pevnejšie, ale stalo sa, že aj tie mi popraskali,“ spomínal Hlaváč, ktorému zo začiatku trvalo urobiť jednu kraslicu dve hodiny, v súčasnosti ju vytvorí aj za polovičný čas.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín