VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Sviatky jari a Veľkej noci boli v minulosti sprevádzané zaujímavými ľudovými tradíciami a zvykmi. Veľká noc sa považuje za najväčší kresťanský sviatok v roku.
V mnohých regiónoch Slovenska sa kedysi Veľká noc nezaobišla bez starých zvykov a obyčajov.
Okrem prísneho pôstu nechýbal deň očisty, varenie pirohov a poriadna oblievačka.
Vítanie jari
V ľudovom prostredí sa sviatky Veľkej noci spájajú s prvkami vítania jari a pripomínania si udalosti Nového zákona, ako ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
„Vítanie jari sprevádzalo vykonávanie rôznych úkonov, ktoré súviseli s prebúdzaním jari, zabezpečovaním zdravej úrody, statku i rodiny,“ povedal etnológ Jozef Hrabovský zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach.
Umývanie v potoku i varenie pirohov
Veľkonočné obdobie je sprevádzané pôstom, ktorý začína na Popolcovú stredu a trvá štyridsať dní.
Šiesta pôstna nedeľa je označovaná za Kvetnú, keď sa svätia bahniatka. Tie sa podľa etnológa zvykli doma dávať za obrazy svätých a za trámy.
Neskôr boli použité na ochranu pred búrkou. Za deň očisty je považovaný zelený štvrtok.
„Pred svitaním si v tento deň zvykli ženy česať dlhé vlasy pod smutnou vŕbou, čo im malo zabezpečiť zdravé a pekné vlasy.“
Rodiny sa zvykli umývať v potoku, v studni alebo v rose, aby boli počas celého roka všetci svieži a zdraví.
„Nechýbalo veľké upratovanie v domoch a maštaliach,“ povedal etnológ. Pre zelený štvrtok bolo na Zemplíne typické aj varenie pirohov, ktoré boli plnené kapustou, tvarohom alebo lekvárom.
Najsmutnejším dňom je Veľký piatok
Pôst je prikázaný cirkevne, prenesený je zo Starého a Nového zákona, kde sa Ježiš postí v púšti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
