Keď sa ešte kedysi chlapci hrávali na pieskoviskách alebo ihriskách, obyčajne snívali o tom, čím alebo kým chcú byť.
Jeden túžil mať veľké auto, iný chcel byť bagristom, ďalší dokonca „páchateľ“.
Viem však, že keď v kinách premietali film Kapitán Dabač, alebo o kpt. Nálepkovi, boli to pre nich veľkí hrdinovia.
Niekto chce hodnoty, iný prežiť
Prešlo sotva niekoľko desaťročí a dnes dokonca politici, ako malí chlapci, snívajú o tom stále.
A ktovie, či si v najbližších voľbách nevložia niektoré politické strany do programu ako jednu z možností získať aj vojenské hodnosti za politickú službu?
Viem jedno naisto.
Takáto, podľa môjho názoru, teatrálna devalvácia vojenských hodností, sa mnohým vôbec nepáči.
Slovenskí, obrazne povedané pešiaci, majú celkom iné starosti.
Oni však v tichosti či hlasnejšie hundrú niekde doma pred televízorom, alebo v krčme pri pivečku a nič viac.
Kým niektoré politické špičky Slovenska, bažiace už aj po vojenských hodnostiach, hútajú čo im ešte k prestíži chýba, tisíce pešiakov premýšľa ako prežiť tento i nasledujúce mesiace, ba niektorí aj bežné dni.
Nechcem meditovať o cirkuse s energiami, ale treba sa pozrieť aj na iné fakty.
Nie je dôchodok ako dôchodok
Na Slovensku žijú státisíce dôchodcov. Jedni sú so svojou penziou spokojní, iní ani náhodou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
