MICHALOVCE. Život veterinárneho lekára z Michaloviec Gabriela Dudáša je od detstva spätý s holubmi. Títo operenci mu učarovali ešte ako päťročnému a s výnimkou dvoch prestávok, keď študoval na vysokej škole a vojenčil, im je verný až doteraz.
Boli časy, keď choval aj takmer 200 poštových holubov, ale po tom, čo bol pred piatimi rokmi nútený vysťahovať sa zo svojej bývalej ambulancie, v areáli ktorej mal aj holubník, zredukoval počet vtákov na 40.
Aj z tých mu začalo ubúdať, nie však vlastnou vinou.
Keď zistil, kde sa mu holúbky tratia, ostal šokovaný.
Trpia sedem dní
Od apríla do septembra pán Dudáš dennodenne ráno a večer zhruba na hodinu vypúšťa holubov z voliér, ktoré má na svojom dvore.
Asi pred štyrmi rokmi spozoroval, že milované operence mu miznú.
„Začal som pátrať po tom, prečo. Spočiatku som si myslel, či to nebude nejaký jastrab alebo iný dravec. Jedno ráno minulého roku som si všimol, že holúbky sadajú na dva komíny v areáli kasární, odkiaľ majú dobrú rozhľadňu na okolie. Komíny sú z plynovej kotolne a vysoké vyše 30 metrov,“ rozhovoril sa 65-ročný veterinár.
Zistil, že vrch komína má priemer asi 50 cm a obruba je široká 5 cm.
„Na tú obrubu vtáky sadajú. Keď tam však priletí naraz pätnásť holubov a začnú šantiť, tak jeden druhého zhodí dnu do toho komína.“
Zúfalé holuby sa po páde do komína nezabijú hneď, ale už sa nedokážu dostať vonku, a tak tam uhynú.
„Avšak veľmi krutým spôsobom. Je odskúšané, že holub vydrží bez jedla a vody sedem dní. Viete si predstaviť ako za ten čas trpí a čo sa s ním deje. Jednoducho tam padne do tmy a uhynie o hlade a smäde,“ povzdychol si Gabriel Dudáš.
Našiel plno vtákov
Keď sa dopátral k tomu, kde sa mu holúbky tratia a akou smrťou zomierajú, veľmi ho to zabolelo. Hneď však začal hľadať spôsob, ako sa k tým komínom dostať. Keďže sú vo vojenskom priestore, nebolo to jednoduché.
„Cez viaceré oddelenia kasární a údržbárov sa nám podarilo dostať k tomu, že sme tie komíny otvorili. Na ich dne bolo cez dvesto kostičiek nielen holubov, ale aj kaviek, sokola a iných spevavcov.“
Medzi nimi boli aj jeho holuby.
„Keďže bolo mimo vykurovacieho obdobia, našli sme tam aj holuby, ktoré mali ešte perie. Moje mali na nohách rodové obrúčky a mikročipy. Podľa nich som zistil, že v tom čase tam bolo deväť mojich holubov. Medzi nimi boli aj tri moje najlepšie, ktorých ja nazývam šampióni,“ uviedol Dudáš.
Hodnota každého jedného šampióna bola približne tisíc eur.
„Boli to trénované holuby a veľmi mi prirástli k srdcu. Chodili na súťaže, preto ma veľmi zabolelo, že som o ne prišiel.“
Na Slovensku je podľa Dudáša okolo 4-tisíc členov Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov.
Kolískou je Belgicko, kde je ich až 40-tisíc. Ceny najlepších holubov sa po svete pohybujú aj v desiatkach tisícov eur, jeden v Číne stál dokonca 323-tisíc eur!
Chcú namontovať sitá
Chov poštových holubov je drahý koníček (špeciálne krmivo, vakcinácie, súťaže), preto Gabriel Dudáš teraz hľadá spôsob, ako v blížiacej sa sezóne ochráni svojich operencov pred smrťou v kasárenských komínoch.
„Chceme na ne namontovať nejaké sitá alebo chrániče. Či sa nám to podarí uskutočniť, to teraz neviem povedať. Na vysokých komínoch nie sú žiadne schodíky alebo chytadlá, ťažko sa dostať hore. Zistil som, že hasiči majú asi 37 metrov vysoký rebrík, pomocou ktorého by sme tam tie zábrany radi dali, aby sme technologicky nejako komíny nepoškodili. Už by som nerád prišiel o svojich šampiónov, ktorí majú nalietaných množstvo kilometrov. Verím, že do apríla sa nám podarí vyriešiť tento problém,“ zaželal si na záver Gabriel Dudáš.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
