Ruch a zhon v uliciach opäť naznačujú, že sú tu významné sviatky roka a hojnosti. Ak aj kedysi žili ľudia skromne, ale Vianoce boli na tie pomery skutočnými sviatkami hojnosti.
A to nielen náznakom, ale aj v realite. Vtedy gazdovia na vidieku dopriali aj zvieratkám v maštali, akoby im chceli naznačiť vďaku za to, že sú a živia ich.
Bez supermarketov, bez reklám, bez veľkých rečí, aj sľubov politikov!
Pred vyše polstoročím nebol život, či už v mestách, alebo na vidieku, zaťažený balastom, áno, aj balastom rečovým. Ľudia si ctili jeden druhého, aj vtedy najmä chlapi viedli diškurzy, ale pri pohári domáceho vínka o tom, čo sa im tohto roku na poli urodilo, čoho bolo málo, čo môžu spustiť susedovi. Ako jeden druhému pomôcť.
Avšak hovorili i o politike, vtedy, keď niektorý z politikov prišiel za nimi osobne. Cigán nemal hanlivé meno, ale spolužiaci, alebo staré mamy, mali priateľky Cigánky a navzájom si na hospodárstvach pomáhali. Boli to vedno robotní ľudia.
Aj vtedy boli bezdomovci, ale chodili od gazdovstva ku gazdovstvu a pomáhali, aby zato dostali najesť, prípadne aj odev a mali kde prespať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
