Východoslovenská rovina je rajom „expozícií“ chránených prírodných rezervácií svetového, európskeho i regionálneho rozmeru.
Len čo sa prestalo bezhlavo rozorávať i to, čo v iných svetoch nikdy nerobili, prisťahovali sa k nám rôzne dravce, voľne v prírode tu žijú korytnačky a premnohé druhy „elitných“ vtákov. Aj orol kráľovský, ktorý je mimoriadne chránený. Ba teraz v zime tu vídať hosťovať aj severské vtáky. A to je skutočne signál o tom, že časy sa menia!
Veterný koridor, ktorý tiahne vari aj od Tatier, tu často brával strechy, povieval si s ornicou a ničil gazdovstvá. Začiatkom päťdesiatych rokov vtedajšia štátna i politická moc rozhodla, že na nížine je potrebné chrániť sa pred vetrom.
Archívy i pamätníci hovoria o tom, že nariadila vysádzať vetrolamy.
Niektoré – ešte – dodnes tu vegetujú. Stačí pozrieť na mapu a každý vidí, ako málo tu máme lesov. Stromy vo vetrolamoch narástli do veľkých rozmerov.
Žije v nich zver, vtáctvo a mnohé užitočné či neužitočné živé tvory.
Slovom, krajina po desiatkach rokov zmenila svoju tvár. Už to nie sú iba vetrolamy. Plnia aj iné poslanie, úlohu i funkcie. Ozdravnú a užitočnú pre človeka rovnako.
Masívny výrub pri chránenej oblasti zaskočil Zemplínčanov Čítajte Sú predsa zároveň krajinotvorným prvkom a v súčasnosti, v čase klimatických zmien, majú význam i pri udržateľnosti mikroklímy. Veď len od sedemdesiatych rokov sa klíma tu na nížine veľmi zmenila. Mimoriadne stúpli letné horúčavy, jednotlivé ročné obdobia sa o pár týždňov akoby „posunuli“.
Aj keď je tu sútok veľkých riek, predsa mnohé lokality vysychajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
