V dažďových pralesoch, džungliach, savanách, horách i púšťach pozoroval najkrajších a najväčších zástupcov hmyzieho mikrokozmu v ich prirodzenom prostredí. Môže sa pochváliť prvonálezmi pre faunu Slovenska, jeho menom sú pomenované nové formy chrobákov pre svetovú vedu. Michalovčan RUDOLF GABZDIL o svojom nevšednom koníčku napísal knihu.
Prečo práve chrobáky?
Chrobáky sú najúspešnejším živočíšnym radom na planéte Zem. Majú svoje neodmysliteľné miesto aj v ľudových povestiach na celom svete. V našich zemepisných šírkach odtína hlavy svojim obetiam kmotrička smrť kosou, v predstavách juhoafrických krovákov túto úlohu prevzal najväčší dravý chrobák sveta – svižník rodu Manticora svojimi ostrými hryzadlami. Starí Egypťania uctievali chrobáka Skarabea valiaceho guľôčku z exkrementov a považovali ho za symbol zmŕtvychvstania. Náš najväčší európsky chrobák – Roháč veľký, nemá najlepšiu povesť u Germánov. V ich predstavách prenáša vo svojich obrovských hryzadlách žeravé uhlíky a spôsobuje požiare. V legendách juhoamerických Indiánov je veľkými rohami ozbrojený chrobák stvoriteľom sveta, naopak v poverách domorodcov juhovýchodnej Ázie je symbolom zla a diabla. Bystrušky rodu Coptolabrus sa dostali do Čínskych legiend ako perly princezny Wu. Lienka sedembodková zosobňuje lásku a šťastie. Jednoznačne môžeme povedať, že chrobáky sú takou rozporuplnou skupinou, že si zaslúžia našu pozornosť.
Čím sú teda také výnimočné, že ste im zasvätili nielen svoj voľný čas?
Medzi chrobákmi sú celé skupiny špecialistov majúcich vyhranené nároky na prostredie v ktorom žijú, priebeh ich vývoja či potravu. Niektoré sú bionómiou viazané na iný spoločenský hmyz napr. mravce, včely alebo termity, iné na podzemné priestory a jaskyne. Myrmekofilné chrobáky žijúce v symbióze s mravcami žijú skrytým spôsobom v mraveniskách a prispôsobili sa svojim hostiteľom aj morfológiou. Jaskynné druhy žijúce v ustavičnej tme stratili pigmentáciu, sú uniformne žlto alebo žltohnedo sfarbené, majú zakrpatené alebo nevyvinuté oči a namiesto zraku sú obdarené zmyslovými chĺpkami, ktoré im pomáhajú orientovať sa a hľadať potravu. Sú to prekrásne miniatúry hmyzieho mikrokozmu. Najväčší druh tejto skupiny meria 8 milimetrov a žije v krasových jaskyniach na Balkáne. Štúdium jaskynných chrobákov v ich prirodzenom prostredí si okrem entomologickej erudície vyžaduje aj dokonalé ovládanie horolezeckých a speleologických techník a poriadny kus odvahy. Mať v zbierke zastúpenú aj túto zaujímavú skupinu chrobákov je snom každého pokročilého zberateľa.
Už vieme prečo chrobáky, ale ako sa z nadšenca stane zberateľ?
Chrobáky sú vďačnou a zaujímavou skupinou živočíchov. Ich zber, usmrcovanie i preparácia sú pomerne jednoduché. Konečná podoba vzorne upravenej a elegantne vyzerajúcej zbierky je skutočne nádherná. Výborne sa hodia k zberateľským účelom. V konečnom dôsledku máte doma zaujímavú miniatúrnu zoologickú záhradu.
Ibaže potom to už je skôr veda ako záľuba.
Ak sa chcete venovať entomológii seriózne, nezaobídete sa bez odbornej literatúry a určovacích kľúčov, ktoré vychádzajú v malých nákladoch, sú drahé a predávajú sa za 500 a viac eur. Potrebujeme špeciálne, 38 až 70 mm dlhé, čiernené, mosadznou hlavičkou, opatrené entomologické špendlíky a nalepovacie štítky, na ktoré inštalujeme vypreparované exempláre. Samozrejmosťou sú celodrevené alebo čierne entomologické krabice normalizovaných rozmerov, ktoré ukladáme ako knihy do políc alebo skríň. Každý zbierkový exponát musí mať lokalitný štítok s údajmi o dátume a lokalite zberu. Bez týchto údajov je úplne bezcenný. Správne vypísaný lokalitný štítok je dokladom pre budúce generácie, že tento chrobák sa vtedy a tam vyskytoval. Entomológia je skutočne veda.
Dnes už môžete učiť iných, ale aj vy ste niekedy a niekde začínali. Spomínate si na to?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
