Pred vyše polstoročím vyhlásili za štátnu prírodnú rezerváciu, dnes národnú, aj mŕtve rameno Bodrogu pri Strede nad Bodrogom, nazývanú Tajba. Toto vzácne územie patrí medzi klenoty Slovenska a miestni by chceli, aby takým zostalo. Stanislav DANKO, štatutár Občianskeho združenia Fauna Carpatica z Košíc sa tejto téme venuje už dve desaťročia.
Občianske združenie Fauna Carpatica (OZ FC) z Košíc má za sebou 20 rokov výskumu mŕtveho ramena Bodrogu Tajba. Čo vás podnietilo k tomu, aby ste sa ním zaoberali?
Biotop s rozmnožujúcou sa populáciou korytnačky močiarnej je v rámci Slovenska raritou, o ktorú by bolo škoda prísť. Zvlášť, keď tento rok sme si pripomenuli 50. výročie založenia Národnej prírodnej rezervácie Tajba.
Vieme o tom, že ste zachránili množstvo korytnačiek, inak by možno tento druh vyhynul. Bolo to jednoduché, bezproblémové?
Dospelé korytnačky vo vode nemajú prakticky žiadnych nepriateľov. Kritickým momentom je každoročne putovanie samíc na kladisko, počas ktorého sú vystavené mnohým nebezpečenstvám. Toto obdobie trvá od polovice mája do konca júna. Samice kladú vajíčka často aj niekoľko kilometrov od vody do piesčitých svahov vinohradov. Vajíčok je 15-20 a sú zahrabané asi 10-15 cm pod povrchom. Mláďatá sa liahnu koncom leta, ale v hniezde, kde sa vyliahli zostávajú až do nasledujúcej jari, kedy sa vyhrabú zo zeme a putujú naspäť do vody. Počas celého, takmer 11-mesačného obdobia, sú najskôr vajíčka, neskôr mláďatá vystavené nebezpečenstvu nájdenia rôznymi predátormi od krtov a ježkov až po diviaky. V rokoch 2001-2006 počas trvania projektu Štátnej ochrany prírody SR členovia nášho združenia spolu s množstvom dobrovoľníkov v čase znášok vyhľadávali čerstvo nakladené znášky a zakrývali ich drôteným pletivom ako ochranu pred vyhrabaním. Je to práca časovo náročná, ale nesmierne zaujímavá. Odmenou je nám asi 200 zachránených mláďat.
Chránená krajinná oblasť Latorica má už štvrťstoročie Čítajte V Strede nad Bodrogom sa na jar uskutočnila konferencia, kde starosta obce Zoltan Mento vyzval ochrancov prírody na záchranu Tajby . Rezervácia je bez prirodzeného prítoku vody, momentálne je rameno takmer úplne suché. Iste to ohrozuje jeho existenciu i život v ňom.
Vysýchanie Tajby je jej najväčším problémom, keďže rameno nemá prirodzený prítok vody a je závislé iba na zrážkach. Tajba vyschla v minulosti už viackrát, ale zatiaľ to aj s korytnačkami vždy “ustála”. V čase sucha sa však neúmerne zanáša zeminou, je stále plytšia a plytšia a korytnačky sú nútené migrovať za vodou do okolia. Pri tejto migrácii sú veľmi zraniteľné.
Je vôbec možné, aby sa do územia Národnej prírodnej rezervácie zasiahlo umelo a priviedla tam voda? Lebo aj o takom návrhu sa uvažuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
