Mám rada nákupy v čase, keď nákupné centrá nie sú preplnené ľuďmi.

Keď si na malom kúsku uličky zapratanej akciovými tovarmi navzájom neprekážajú, alebo nákupný vozík nenechajú skrížený uprostred regálov a oni sa upracú o dve uličky ďalej.

Zavedené móresy typu ja som tu dnes pánom ešte stále mnohí uplatňujú.

Nedávno predo mnou vošla do obchodného domu mladá rodina. Matka s tromi dievčatkami a otec za nimi. Nevšímala som si ich, lebo za vchodom sa naše cestičky rozišli.

Po chvíli som spoza regálov začula hlasné chlapské hundranie.

Obchoďák bol poloprázdny, hlas sa rozliehal ďaleko. Neskôr sa stretli aj na naše pohľady.

Dievčence zastali pri cukrovinkách a jedna z nich sa odvážila prezerať si nejaké sladkosti. Pán rodiny jej hlučne vyhovoril tento záujem, a preto sa neopovážila nič preložiť do aj tak skoro prázdneho košíka.

Matka s dievčatkami ho tlačili ďalej s neustálym otcovským komentárom.

Pristavili sa pri káve. Žena s ustarosteným pohľadom vzala do rúk jednu škatuľu s akciovou cenou, no a to bol už vrchol pre „starostlivého“ pána tvorstva.

Spustil opäť stokrát opakované repliky plytvania v domácnosti, znovu prehovoril o zbytočnostiach, ktoré obchodníkom iba naháňajú zisky.

Matka sa vzoprela a odvetila: Ja viem, ak by som kupovala pivo, to by bolo v poriadku, však?

To už spozornelo niekoľko kupujúcich. Jedna z nich sa nezdržala a rovnako hlasno poznamenala: Kto vás tu, pane, má celý čas počúvať? Správate sa ako v krčme, čo potom stvárate doma?!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín