Stretávam ich veľakrát v obchodných reťazcoch, ako si drobné preratúvajú na dlani. Väčšinou ich poznám podľa ošúchaných topánok, rokmi znosených plášťov a kabátov, alebo vyťahaných svetrov.
Na tvárach im málokedy vidno blažený úsmev. Váhajú a kalkulujú, či si môžu ešte prihodiť do košíka niečo na prilepšenie, alebo tak urobia až o mesiac.
Reč je o dôchodcoch, ktorí rátajú dôchodky na niekoľko desiatok eur a obchádza ich hmotná núdza deň čo deň. Nie je ich, veru, málo.
Sú ich desaťtisíce, najmä u nás na krajnom východe Európskej únie.
Počúvam niekedy hlasy, že však načo im nové šaty, bývanie majú isté, na nový byt nepotrebujú, iba ak na inkaso, chlieb, mlieko, či maslo.
Iste, už aj ktorýsi veľký politik povedal, že dokáže vyžiť i z minimálneho príjmu.
Avšak pritom dobre vie, že na účet mu mesačne prichádzajú okrúhle sumy, preto má istotu, že tých niekoľko dní by to vydržal a nezomrel hladom.
Je to skôr fraška, ako každodenná realita.
Najmä naši starodôchodcovia vyskakovať nemôžu.
Pred časom všetkým, nielen im, prihodili mesačne euro deväťdesiat, teraz ich už upokojujú, že od budúceho roka to budú 2 percentá navýšenia dôchodku.
No, ďalší rok je len vo hviezdach. Vraj, vrchnosť sa bude orientovať takzvanou dôchodcovskou infláciou. Čo znamená, že dôchodky vláda dvihne podľa toho, ako budú rásť ceny vecí, ktoré si dôchodcovia najčastejšie kupujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
