TREBIŠOV. Nositeľom myšlienky je nezisková organizácia ,,Lovecký ochranný spolok svetobežníkov”. Jeho členovia sa zúčastnili poľovníckych výprav po celom svete a ponúkli svoje trofeje a dermoplastické preparáty pre potreby múzea za účelom stálej expozície.
Svet na dlani
V spolupráci s Košickým samosprávnym krajom a Múzeom a Kultúrnym centrom južného Zemplína v Trebišove sa podarilo vytvoriť jedinečnú kultúrnu, vzdelávaciu a turistickú atrakciu. Verejnosti je prístupná od konca júna.
„Nosným prvkom projektu je stála expozícia poľovnej zveri a jej biotopov s tematickým zameraním na poľovné druhy zveri z piatich kontinentov sveta, ktoré poskytli naši členovia. Exponáty pochádzajú z Ázie, Afriky, Ameriky, Európy a Grónska. Máme tiež veľmi kvalitnú expozíciu z pralesa,“ hovorí Tomáš Duč, predseda predstavenstva neziskovej organizácie Lovecký ochranný spolok svetobežníkov.
Zdôrazňuje, že poľovníci svetobežníci poplatkovým lovom významne finančne pri-spievajú k ochrane a udržaniu vzácnych druhov zvierat v národných parkoch po celom svete.
Poplatkový lov
„Založením neziskovej organizácie Loveckého ochranného spolku svetobežníkov sme si stanovili základné ciele, medzi ktoré patrí aj ochrana a zachovanie lovu ako nehmotného kultúrneho dedičstva, výchovnou a osvetovou prácou prispievať k zachovaniu poľovníckej etiky, zvykov, tradícií a obyčajov u nastávajúcej mladej generácie poľovníkov. Zatiaľ vo svete niet lepšej investície ako do výchovy a vzdelávania,“ povedal Juraj Ciberej, odborný garant projektu, profesor Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, expert Medzinárodnej organizácie pre poľovníctvo a ochranu zveri (CIC), člen prezídia Slovenského poľovníckeho zväzu na Slovensku.
Zároveň zdôraznil, že už zo samotného názvu spolku vyplýva, že bude podporovať a propagovať poplatkový lov, hlavne v rozvojových krajinách, ale nie na úkor biznisu v poľovníctve, ktorý často vedie k devastácii genofondu v prírodných spoločenstvách.
„Nebyť poplatkových lovcov, tak naša modrá planéta zem by nenávratne prišla o veľa druhov zvierat, napr. nosorožca bieleho a podobne. Uvediem príklad z Namíbie, kde príjem z poplatkových lovov tvorí dve tretiny hrubého domáceho produktu krajiny.“

Opravili jazdiareň
Košický samosprávny kraj zrekonštruoval kaštieľ i jazdiareň z eurofondov. Len v samotnom objekte jazdiarne preinvestovali viac ako 2 milióny eur.
V rámci obnovy boli odstránené následky necitlivých stavebných zásahov do jednotlivých konštrukcií, čím sa objektu vrátil pôvodný tvar a výraz.
„Otvorením expozície len začíname, dnes sa nám hlásia ľudia, že chcú venovať artefakty z bohatej histórie poľovníctva na Zemplíne. Tak napr. srnčiu trofej z roku 1920 od posledného hájnika Andrássyovcov pána Búča. Popri zbere artefaktov potrebujeme realizovať knižnicu s vedeckou a odbornou literatúrou, obohatenú o beletriu s poľovníckou tematikou,“ povedal Ciberej.
Pre atraktívnejší región
Materská organizácia Loveckého ochranného spolku svetobežníkov s názvom ,,Világjáró vadászok klubja“ (so sídlom v Maďarsku) má za sebou viacero úspešných projektov s podobnou tematikou a svojimi skúsenosťami pomohli nielen pri realizácii diorám alebo kulís, ale poskytli aj množstvo vzácnych exponátov.
Projekt má za cieľ zachovať a rozvíjať poľovnícke tradície a ochranu prírody, ale aj sprístupniť a zatraktívniť širokej laickej a odbornej verejnosti južný Zemplín.
Neopomína pritom poľovnícku históriu rodiny Andrássyovcov v tomto regióne ako pôvodných vlastníkov objektu.
Korene hľadaj v histórii
„Myšlienka založenia múzea vzišla z historického odkazu zákonného článku Uhorska č. XX/1883 o poľovke (rozumej poľovníctve), ktorý bol na svoju dobu moderný a pokrokový a ako prvý vo svete obsahoval aj ustanovenia o zákazoch poľovačky v čase ochrany zveri,“ vysvetľuje Duč.
Poľovníctvo a zvernice boli neodmysliteľnou súčasťou života tejto panovníckej rodiny.
Zemplínska župa bola jednou z najlepšie zazverených v Uhorsku a Andrássyovci chovu zveri venovali značnú pozornosť.
Vo zverniciach v Trebišove a Veľatoch chovali danieliu zver, v Parchovanoch chovali jeleniu, danieliu a mufloniu zver.
„U Andrássyovcov, ktorí sídlili na panstvách v Trebišove, Parchovanoch a vo Veľatoch, začínali každoročne 3. novembra (na sv. Huberta) veľkolepé poľovačky na líšky, kde sa schádzala popredná uhorská šľachta. K poľovačke neodmysliteľne patril aj chov čistokrvných poľovných psov. Géza Andrássy vlastnil a choval v Parchovanoch slávnu svorku fox-houndov, ktorá bola najväčšou na území horného Uhorska a existovala až do roku 1914,“ približuje históriu Duč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín